Byť kajúcnikom sa oplatí. Odvolaná vládna garnitúra, pán Hamran a a ÚŠP snažia tvrdiť, že ide len o nejaké klamlivé vyjadrenie opozície. Pokiaľ o tom prehovoria advokáti, sú iste „kúpení mafiou.“ Žiaľ, je to realita. Ak si niekto myslel, že najlepšie zo všetkých kajúcnikov dopadol pán Makó, ktorý dostal od štátu, resp. Hegerovo-Matovičovej vlády miliónovú štátnu zákazku (ako obvinený v trestnej veci). Či František Imrecze, ktorému sudkyňa Záleská vymerala naozaj zaujímavý trest (najmä s ohľadom na kauzu Dušana Kováčika), je na omyle. Najlepšie (zatiaľ) dopadol kajúcnik z kauzy Dobytkár Marek Kodada. K prípadu sa pre eReport vyjadrila bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP, advokátka JUDr. Marica Pirošíková.
Mohlo by vás zaujímať
Kajúcnik Marek Kodada
V kauze Dobytkár z prostredia Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) ho pôvodne obvinili z podplácania a brania úplatku. Nejaký čas strávil vo vyšetrovacej väzbe. A tam sa stal spolupracujúcim obvineným, tzv. kajúcnikom. Oplatilo sa.
Výpovede
V rámci spolupráce ho prepustili z väzby. Následne začal OČTK a ÚŠP poskytovať výpovede. V nich svedčí proti exšéfovi PPA Jurajovi Kožuchovi, finančníkovi Martinovi Kvietikovi, ale i nitrianskemu podnikateľovi Norbertovi Bödörovi.
Dar od ÚŠP
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) portálu NášVidiek potvrdil, že prokurátor podmienečne zastavil trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného Mareka Kodadu.
„Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 15. apríla 2022, a to na základe dôsledného zváženia všetkých relevantných skutočností, ktoré sú podmienkou pre možnosť uplatnenia takéhoto procesného postupu,“ informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Jana Tökölyová.
Byť kajúcnikom sa oplatí
Podmienkou beztrestnosti zo strany štátu bolo, že bude Kodada usvedčovať páchateľov.
„Maximálny benefit pre kajúcnika prokuratúra vysvetlila tým, že dočasné odloženie vznesenia obvinenia neprichádzalo do úvahy, keďže obvinený začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní až po vznesení obvinenia,“ uviedla SITA.
Zákonnosť naša každodenná
V slovenskom trestnom práve je pritom ustanovené, že dohoda so spolupracujúcim obvineným, má byť výhodná pre štát. A nemá kajúcnikovi rozhodne zaručiť úplnú beztrestnosť.
Advokáti, sudcovia, ale i GP SR navyše opakovane poukázali aj na iný fakt. Obvinenie, ani obžaloba kohokoľvek, nemôže stáť len na jedinom dôkaze. A už vôbec nie, ak je tým dôkazom výpoveď kajúcnika.
Aj keď ÚŠP, či šéf NAKA tvrdia často hovoria opak. Oslovila som preto bývalú dlhoročnú zástupkyňu SR pred ESĽP, advokátku JUDr. Maricu Pirošíkovú.
Judikatúra ESĽP
Pani doktorka, je v poriadku, ak ÚŠP poskytne spolupracujúcemu obvinenému úplnú beztrestnosť?
Pripomínam, že v aplikačnej praxi je potrebné vykladať príslušné ustanovenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného tak, aby sme sa nedostali do podobnej situácie, ako v prípade Adamčo proti Slovensku.
A tiež vyvolať chúlostivé otázky v tom zmysle, že takéto výpovede už svojou povahou môžu byť predmetom manipulácie. A môžu byť urobené len s cieľom získať na výmenu ponúkané výhody alebo kvôli osobnej pomste.
Preto riziko, že niekto môže byť obvinený či súdený na základe neoverených tvrdení, ktoré nie sú úplne nezaujaté, nesmie byť podceňované.
Adamčo
O čo išlo v prípade Adamčo?
ESĽP v ňom skonštatoval porušenie práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie z dôvodu, že jeho odsúdenie v trestnom konaní bolo v rozhodujúcej miere založené na výpovedi svedka, tzv. kajúcnika.
Ostatné dôkazy proti sťažovateľovi boli iba nepriame a preukazovali spáchanie trestného činu iba v spojitosti s priamym dôkazom výpovede tohto svedka.
Výpoveď tohto svedka nebola podľa názoru ESĽP dostatočne preskúmaná. A to ako vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, tak aj vo vzťahu k výhodám ním získaným v iných trestných konaniach.
Zároveň mu však priznal za utrpenú nemajetkovú ujmu 5000 eur a 8000 ako náhradu nákladov a výdavkov. V podobných prípadoch závažných procesných pochybení môže úspešný sťažovateľ požiadať o obnovu konania na základe rozsudku ESĽP podľa § 393 a nasl. Trestného poriadku.
ÚS SR
Existujú v prípadoch kajúcnikov podobné rozhodnutia aj našich justičných orgánov?
Áno. Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR v minulosti v konkrétnych prípadoch uviedli, že svedkom kajúcnikom nemožno slepo veriť, ale všetky ich tvrdenia treba doložiť ešte aj ďalšími dôkazmi.
V tomto ohľade je v zmysle rozsudku Adamčo významné aj to, akú výhodu takýto svedok získa ako odmenu za svoju výpoveď. Pričom jej neprimeranosť v spojení s absenciou ďalších priamych dôkazov môže významne ovplyvniť spravodlivosť konania ako celku.
Následky zaplatia daňoví poplatníci
Je pravdou, že ak ESĽP, či ÚS SR rozhodne o nezákonnej väzbe, či iných porušení zákona zo strany OČTK, a dotyčný vyhrá súdny spor so štátom, pričom je mu priznané aj odškodné, platia to daňoví poplatníci?
Áno. Treba však uviesť aj ďalšiu dôležitú skutočnosť. Takéto konanie môže mať pre Slovensko v budúcnosti závažné dôsledky. Hrozí, úspešné podávanie sťažností na ÚS SR, ESĽP.
V tomto ohľade môžu potom odsúdení s odstupom času profitovať v konaní nasledujúcom po zrušujúcom náleze ústavného súdu alebo v obnovenom konaní nasledujúcom po rozsudku ESĽP z absencie ďalších dôkazov a byť oslobodení.
Zodpovednosť
Pripomínam tiež, že v zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci máme široko koncipované právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, ako aj rozhodnutím o väzbe.
Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti vykonaný trest. Ak v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo bol v ďalšom konaní spod obžaloby oslobodený.
Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie alebo bol oslobodený spod obžaloby.
GP SR
Ako by to teda malo byť správne?
Odpoveď ako na to, možno nájsť v stanovisku GP SR. Ktorá po rozsudku Adamčo uviedla, že „samotný procesný inštitút tzv. korunného svedka ustanovený v Trestnom poriadku nie je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale praktické využívanie tohto inštitútu by nemalo poskytovať absolútnu beztrestnosť tzv. korunného svedka v tých trestných veciach, v ktorých by jeho výpoveď mala byť len jedným priamym usvedčujúcim dôkazom páchateľa zo spáchania trestnej činnosti. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v kontexte formulácie, aby odsúdení páchatelia závažnej organizovanej trestnej činnosti nemohli získať budúci zákonný profit vo forme obnovy trestného konania (v tomto prípade súdneho konania), zovšeobecní závery rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2019 v konkrétnej trestnej veci vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní a zváži uplatnenie legislatívnej iniciatívy vo vzťahu k inštitútu tzv. korunného svedka.“
Nezdá sa však, že by v tomto ohľade došlo k potrebnej zmene v legislatíve, či v aplikačnej praxi.
Neprimeraná výhoda
Pripomínam, že ak je jediným priamym dôkazom výpoveď spolupáchateľa, ktorý za to získa v trestnom konaní neprimeranú výhodu, spochybňuje to celkovú spravodlivosť trestného konania vo vzťahu k jeho spolupáchateľom, ktorých usvedčil.
Zároveň si kladiem otázku, ako je zabezpečená ochrana poškodených pred páchateľmi závažnej organizovanej trestnej činnosti pokiaľ sa títo po usvedčujúcich výpovediach potulujú po slobode.
Začiatok, nie koniec..
Podobný názor opakovane vyjadril i skúsený trestný sudca doktor Peter Šamko. Dá sa teda povedať, že ste s ním za jedno?
Stotožňujem sa s verejnou kritikou sudcu Šamka vo vzťahu k využívaniu tohto inštitútu. A to v tom, že výpoveď spolupracujúceho obvineného by mala byť začiatkom dokazovania. A nie jeho koncom.
Nebezpečná je aj prax na ktorú tento sudca upozornil, a to prax mechanickej viery v pravdivosť tvrdení kajúcnika bez ich náležitého preverenia inými dôkazmi.
OČTK
Kajúcnikom veria najmä OČTK. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že práve Orgány činné v trestnom konaní kajúcnikov a ich výpovede stvorili..
Orgány činné v trestnom konaní by mali brať dôsledne do úvahy spomenutú judikatúru najvyššieho, ústavného a európskeho súdu.
Takýto postup zabezpečí obžalovaným spravodlivý proces a verejnosť nebude do budúcna traumatizovaná tým, že páchatelia závažnej trestnej činnosti budú po verdiktoch ESĽP oslobodzovaní v obnovenom konaní a získavať veľké náhrady škody od štátu.
Právny štát
Na záver by som chcela upozorniť, že predstaviteľom zákonodarnej a výkonnej moci už časť slovenskej právnickej obce a sudcovského stavu, adresovala Výzvu za právny štát.
V nej sme poukázali, okrem iného, aj na obavy zo zneužívania inštitútu spolupracujúcej osoby.
„Obavy vzbudzuje aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom. Ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám.„
Tiež sme v nej uviedli, že nadužívanie tohto inštitútu trestného práva a to bez dôsledného preverenia výpovedí, nie je v poriadku. A už vôbec nie je v súlade s našim trestným právom, ani s judikatúrou ESĽP, aby spolupracujúci obvinení za svoje výpovede požívali neprimerané výhody. (napr. absencia zadržania a vznesenie obvinenia, dokonca nezaistenie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti)
Výzvu podpísalo viac ako 430 právnikov, z tohto vyše 120 sudcov alebo emeritných sudcov a viac ako 230 advokátov. Výzvu podporila aj Únia obhajcov ČR.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
ÚŠP darovala kajúcnikovi úplnú beztresnosť! Pirošíková reaguje pre eReport: Je to nezákonné!