Biznis lekárov: Každý druhý má ďalší úväzok, niektorí zarábali aj sumy blízke miliónu mesačne

Štát dáva do zdravotníctva približne 10 miliárd eur ročne a podľa NKÚ musí mať presnejší prehľad o tom, ako sa tieto peniaze míňajú a kto za ne reálne pracuje.

Portál Pravda upozornil na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu, podľa ktorých štát stále nemá dostatočný prehľad o tom, koľko a kde lekári reálne pracujú. Kontrolóri vychádzali z dát Sociálnej poisťovne a zistili, že takmer každý druhý lekár na Slovensku má popri hlavnom zamestnaní ešte ďalší pracovný vzťah. Hrozí tiež, že lekári pôsobiaci v štátnej nemocnici aj súkromnej ambulancii môžu presmerovávať pacientov do súkromného sektora, pričom štát to nevie efektívne odhaliť ani zastaviť.

Výnosný biznis lekárov

Podľa NKÚ ide približne o 12-tisíc zdravotníkov. Takmer tritisíc lekárov malo pracovať súčasne pre ďalších troch až ôsmich zamestnávateľov. Objavili sa aj prípady, keď lekári popri nemocnici evidovali príjmy od piatich, siedmich či dokonca približne desiatich ďalších subjektov.

Kontrolóri upozorňujú, že takýto stav môže mať dosah aj na fungovanie nemocníc. Ministerský audit už predtým ukázal, že hoci je v nemocniciach podľa noriem dostatok lekárov, operačné sály bývajú popoludní často málo využité. Jedným z vysvetlení môže byť práve to, že časť lekárov v tom čase pracuje pre iného zamestnávateľa.

Zaujímavé sú aj samotné čísla o práci zdravotníkov. Priemerná hrubá mesačná mzda lekárov bola v roku 2024 na úrovni 3 443 eur. Lekári odpracovali v priemere 47,4 týždňa, záchranári 50,9 týždňa a sestry 44,3 týždňa, zatiaľ čo priemer za celé Slovensko bol 43 týždňov. Pri nočných hodinách bol celoslovenský priemer 91,4 hodiny, u lekárov 66,1 hodiny, u sestier 215,8 hodiny a u záchranárov až 393,9 hodiny.

NKÚ zároveň konštatuje, že platy lekárov rástli v rokoch 2014 až 2024 rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve. V roku 2024 podľa kontrolórov lekári v štátnych nemocniciach reálne zarábali približne dvojnásobok bežného pracovníka v inom odvetví. Mzda lekára v ústavnej zdravotnej starostlivosti bola v priemere 4 156 eur, kým v ambulantnej sfére 2 380 eur mesačne.

Najvýraznejšie prípady však presahujú bežnú predstavu o práci lekára. NKÚ uvádza lekára, ktorý mal popri menšom úväzku v štátnom zariadení príjmy od približne desiatich zdravotníckych subjektov a hlavný príjem nie z nemocnice, ale od IT firmy poskytujúcej riešenia pre zdravotníctvo. Iný lekár mal plný plat vo fakultnej nemocnici, ďalšie štvorciferné príjmy zo súkromných zariadení a menšie platby od ďalších poskytovateľov.

Najextrémnejší prípad sa týkal lekára z regionálnej nemocnice, ktorý mal poberať príjmy od viacerých domácich aj zahraničných firiem pôsobiacich v zdravotníctve. Z dvoch spoločností mal v niektorých mesiacoch získavať sumy „atakujúce sedemciferné hodnoty“, teda približujúce sa k miliónu eur mesačne.

Kontrolóri zároveň upozornili aj na kombinovanie zdravotníckej a akademickej kariéry. Mnohí lekári prednášajú na lekárskych fakultách, čo je štandardné, no aj tu sa objavili extrémy. NKÚ našiel napríklad lekára pôsobiaceho naraz v piatich zdravotníckych zariadeniach a na troch školách. Iný lekár pracoval v štátnej nemocnici, regionálnej nemocnici, poliklinike, ďalších zdravotníckych zariadeniach a zároveň ako odborný asistent na vysokej škole.

Podľa NKÚ nemusia byť viacnásobné úväzky automaticky problémom. Môžu pomáhať pri výmene skúseností, výučbe a odbornom raste. Otázkou však zostáva, či lekári pri takom množstve pracovných vzťahov odvádzajú výkon zodpovedajúci platu a či nedochádza k presmerovávaniu pacientov zo štátnych nemocníc do súkromného sektora.

Najvyšší kontrolný úrad preto odporúča ministerstvu zdravotníctva, aby vytvorilo jasný legislatívny rámec pre transparentnosť viacnásobných úväzkov lekárov. Štát dáva do zdravotníctva približne 10 miliárd eur ročne a podľa kontrolórov musí mať presnejší prehľad o tom, ako sa tieto peniaze míňajú a kto za ne reálne pracuje.

Zdroj: pravda