Bezmocná Európa smeruje k bankrotu, ak neprijme zásadné zmeny, píše Politico

Medzinárodný menový fond napríklad očakáva, že v prípade eurozóny sa do konca tohto desaťročia zvýši celkový rozpočtový deficit krajín zóny na 3,3 % hrubého domáceho produktu. To zároveň spôsobí rast verejného dlhu na úroveň 93 % HDP.

Francúzsko aktuálne čelí rekordnému verejnému dlhu vo výške 3,3 bilióna eur. Premiér François Bayrou už v reakcii na túto situáciu predstavil plán na zníženie tohto dlhu a záchranu verejných financií. Jeho súčasťou je aj nezvyčajný návrh na zrušenie dvoch štátnych sviatkov, čo okamžite vyvolalo ostrú kritiku opozície a hrozbu od Marine Le Penovej, že ak vláda návrh nestiahne, spôsobí jej pád. Ako však upozorňuje portál Politico, podobné problémy sa zďaleka netýkajú len Francúzska, ale potenciálne celej Európy. Server dokonca varuje, že „bezmocná Európa smeruje k bankrotu, ak neprijme zásadné zmeny“. Uvádza portál Echo24.

Európa pred kolapsom

Za hlavný problém, ktorý zároveň blokuje akýkoľvek pokus o zlepšenie situácie, považuje Politico chronické deficity a narastajúce verejné aj iné dlhy, vrátane štátneho.

Rozpočtová „bomba“, ktorú v utorok predstavil francúzsky premiér Bayrou, tak podľa Politico nebola len varovaním pre Paríž, ale aj najvýraznejším dôkazom, že starnúca a čoraz bezradnejšia Európa čelí hrozbe kolapsu, pokiaľ zásadne nezmení svoj kurz. Týmito zásadnými zmenami sa podľa servera myslí predovšetkým digitalizácia, dekarbonizácia a obrana – pričom všetky tieto oblasti si vyžadujú masívne financovanie v čase demografického úpadku. Lenže práve kvôli narastajúcim deficitom a zadlženosti má Európa iba minimálny alebo žiadny manévrovací priestor.

Tieto tvrdenia potvrdzujú aj oficiálne predikcie a štatistiky. Medzinárodný menový fond napríklad očakáva, že v prípade eurozóny sa do konca tohto desaťročia zvýši celkový rozpočtový deficit krajín zóny na 3,3 % hrubého domáceho produktu. To zároveň spôsobí rast verejného dlhu na úroveň 93 % HDP. Náklady na splácanie tohto dlhu budú v nasledujúcich rokoch nevyhnutne stúpať, keďže európske vlády budú musieť refinancovať svoje staré dlhy, ktoré si v rokoch 2014 až 2022 požičali prakticky zadarmo, teraz však za omnoho vyššie úroky.

Neudržateľné výdavky

Správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zároveň upozorňuje, že ďalším problémom budú pre členské krajiny rastúce sociálne výdavky súvisiace s demografickým vývojom – najmä s narastajúcim pomerom dôchodcov voči pracujúcemu obyvateľstvu. OECD predpovedá, že tieto výdavky zvýšia verejné výdaje v priemere o približne tri percentuálne body HDP počas nasledujúcich 25 rokov. To podľa nej „zanechá čoraz menej fiškálneho priestoru pre dávky zamerané na zmiernenie chudoby, ochranu pred výkyvmi príjmov a podporu trhu práce“.

Politico zároveň konštatuje, že v mnohých krajinách je najnaliehavejším problémom prudko rastúci náklad na štátny dôchodkový systém. Britský Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť napríklad tento mesiac uviedol, že na začiatku 70. rokov tohto storočia budú dôchodkové výdavky predstavovať 7,7 % HDP, čo je nárast zo súčasných 5 % (a len 2 % v roku 1950).

V širšom kontexte sa v správe Európskej komisie z roku 2021 uvádza, že celkové náklady spojené so starnutím populácie – vrátane dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o seniorov – vzrastú z 24 % HDP v roku 2019 na 25,9 % v roku 2070.

Aj preto Politico uzatvára, že rozpočtová bomba z Francúzska nie je len prebudením pre Paríž, ale „najjasnejším a nejnaliehavejším dôkazom“, že starnúca a čoraz bezmocnejšia Európa smeruje k bankrotu, ak okamžite neprijme zásadné systémové zmeny.

Zdroj: Echo24, Politico