Advokáti o Haščákovom prípade Arpáš: Existuje viacero obetí zneužitia inštitútu väzby

Advokáti, ktorí pracujú na obhajobe známeho a kontroverzného podnikateľa Jaroslava Haščáka a Dany Arpášovej v kauze Arpáš si myslia, že momentálne nastavenie vzťahov medzi súdmi a vyšetrovateľmi vedie k viacerým systémovým a ľudských zlyhaním, ktoré umožňujú tendenčné rozhodovanie o väzbe. Poukazujú pri tom na to, že názor Špecializovaného trestného súdu sa v prípade Haščáka diametrálne odlišuje od názoru Najvyššieho súdu SR a Generálnej prokuratúry SR. Pripomíname, že na základe rozhodnutia generálneho prokurátora bolo stíhanie Haščáka zrušené pre nezákonnosť. Špecializovaný trestný súd pri tom ešte v roku 2020 poslal Haščáka do väzby!

„Ako je mož­né, že Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd ne­vi­del to, čo nes­kôr úpl­ne jas­ne po­me­no­va­lo osem sud­cov Naj­vyš­šie­ho sú­du a ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor? A naj­mä, či v prí­pa­de iš­lo o „bež­né“ ne­zá­kon­né roz­hod­nu­tie ale­bo o lap­sus in­di­ku­jú­ci sys­té­mo­vú po­ru­chu. Ta­kú, kde už ne­pos­ta­čí in­di­vi­duál­na te­ra­pia (vý­rok op­rav­nej in­štan­cie), ale je pot­reb­ná sys­té­mo­vá lieč­ba,“ pýtajú sa advokáti Valeria Haščáková, Miroslava Petrovičová a Martin Škubla cez blog na portáli pravnelisty.sk.

Prečo si orgány činné v trestnom konaní môžu vopred vybrať sudcu?

V bežných prípadoch je súčasťou postupu, že sudca, ktorý bude rozhodovať o konkrétnom prípade, je vyberaný náhodne. Existuje však niekoľko výnimočných situácií, z ktorých jednou je podľa advokátov rozhodovanie o väzbe. V takomto prípade vraj nie je čas na automatický výber cez elektronickú podateľňu a orgány činné v trestnom konaní si môžu vybrať sudcu pre prípravné konanie. Nie je však takýmto spôsobom porušený akýsi systém bŕzd a protiváh v oblasti súdov a orgánov činných v trestnom konaní?

Konkrétne zlyhania v prípade „Arpáš“ si advokáti vysvetľujú nasledovne: „V tom­to prí­pa­de to­tiž doš­lo k spo­je­niu sys­té­mu, kto­rý umož­ňu­je, aby si or­gá­ny čin­né v tres­tnom stí­ha­ní vop­red vy­bra­li sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie a zá­sad­ných po­chy­be­ní v roz­ho­do­va­ní sud­ky­ne Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du, kto­ré nes­kôr, a to do­kon­ca dvak­rát, potvr­dil aj Naj­vyš­ší súd.“

Arpášová išla do väzby preto, lebo pred 15 rokmi robila v SIS

Na doloženie tvrdení, že súd naviac niekedy podľa advokátov nedostatočne odôvodňuje svoje rozhodnutia, sa rozpísali o prípade Dany Arpášovej, o ktorej väzbe rozhodoval Špecializovaný trestný súd taktiež v rámci kauzy „Arpáš“. „Aj bez roz­sia­hlych práv­nych ana­lýz je zrej­mé, že pos­lať člo­ve­ka do väz­by len pre­to, že pred viac ako pät­nás­ti­mi rok­mi vy­ko­ná­val ne­ja­kú prá­cu, je ar­bit­rár­ne. Prá­ve to sa však v prí­pa­de Da­ny Ar­pá­šo­vej sta­lo. Dô­vo­dom na ko­lúz­nu väz­bu v jej prí­pa­de bo­la to­tiž sku­toč­nosť, že pred pät­nás­ti­mi rok­mi pra­co­va­la v Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­be. Keď­že ma­la zna­losť me­tód vy­šet­ro­va­nia a do­ku­men­to­va­nia tres­tnej čin­nos­ti a zís­ka­la kon­tak­ty na iných prís­luš­ní­kov Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by, sud­ky­ňa po­va­žo­va­la za pot­reb­né tú­to – mi­mo­cho­dom – on­ko­lo­gic­kú pa­cien­tku, stí­hať vä­zob­ne,“ tvrdia advokáti.

Zároveň hovoria, že odôvodnenie súdu bolo všeobecné, čo je v rozpore s príslušnými predpismi: „Je zrej­mé, že tak­to všeo­bec­ne for­mu­lo­va­ný vä­zob­ný dô­vod je mož­né vztiah­nuť aj na všet­kých po­li­caj­tov, pro­ku­rá­to­rov, sud­cov, ale aj ad­vo­ká­tov. Všet­ci z nich ma­jú znač­nú zna­losť me­tód vy­šet­ro­va­nia a do­ku­men­to­va­nia tres­tnej čin­nos­ti, a zá­ro­veň pri vý­ko­ne svo­jej pro­fe­sie priš­li do kon­tak­tu s množ­stvom osôb z tej­to ob­las­ti.“

Bude vás zaujímať:

1. 
   Taraba sa pustil do Hegera s Čaputovou: Na Slovensku ste pokazili všetko čoho ste sa dotkli!
2. Vláda váha nad voľbou šéfa NKÚ, Fico s Pellegrinim požadujú dodržanie nepísaného pravidla!
3. 
   Hádka v súdnej sieni: „Ste notorický klamár!“ Kričal Arpáš na Makóa

Je Slovensko policajným štátom?

Advokáti tiež tvrdia, že vzhľadom na uvedené nezrovnalosti v systéme a taktiež vzhľadom na ľudské zlyhania pôsobí Slovensko skôr ako štát policajný, nie právny a to hlavne v kontexte toho, že si vyšetrovatelia v prípadoch rozhodovania o väzby môžu vyberať sudcov.

„Lax­ný prís­tup mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti a sú­dov k to­mu­to ne­dos­tat­ku a exis­ten­cia tých­to prak­tík v tres­tnom ko­na­ní pô­so­bia doj­mom, že sú­čas­ným mo­cen­ským špič­kám vy­ho­vu­je uve­de­ný sta­tus quo. Stav, kto­rý vy­tvá­ra pod­hu­bie pre to, aby Slo­ven­sko ­bo­lo štá­tom po­li­caj­ným a nie štá­tom práv­nym,“ konštatujú advokáti.

Koľko je v skutočnosti obetí zneužitia inštitútu väzby?

Tím advokátov sa taktiež zastal aj bežných ľudí, keďže si myslia, že takýchto prípadov môže byť aj viac. A ešte nebezpečnejšie na nich je, že nie sú mediálne známe: „Ak už na sa­mom vr­cho­le ľa­dov­ca, vo svet­le ref­lek­to­rov, exis­tu­je via­ce­ro obe­tí zneu­ži­tia in­šti­tú­tu väz­by, koľ­ko je po­tom me­diál­ne nez­ná­mych prí­pa­dov zly­ha­ní súd­ne­ho kon­trol­né­ho sys­té­mu? „Oby­čaj­ní ľu­dia“, kto­rí­si svoj čas vo väz­be od­se­de­li/od­se­dia bez zá­uj­mu mé­dií, mô­žu zá­ro­veň ok­rem ab­sen­cie ve­rej­né­ho tla­ku dop­lá­cať aj na me­nej kva­lit­né práv­ne za­stú­pe­nie. Je aj pre­to prav­de­po­dob­né, že mno­hé prí­pa­dy „bež­né­ho“ zneu­ži­tia vä­zob­né­ho sys­té­mu ne­za­chy­tí fil­ter sťaž­nos­tné­ho, resp. ús­tav­né­ho sú­du,“ tvrdia.