ROZHOVOR Zuzana Ferenčáková odhaľuje zločiny: Nikto si nevie predstaviť, čo prežívajú blízki obetí

Riešili ste černákovcov, ale aj mnohé iné známe kauzy. Ktorý prípad bol pre vás z hľadiska prípravy najťažší?

Každá jedna reportáž si vyžaduje dôkladnú prípravu. Ťažké, teda najmä na psychiku, sú všetky, ktoré sa týkajú obetí násilných trestných činov. Či už vrážd alebo napríklad sexuálneho zneužívania. Musíte zvažovať citlivosť informácie, vyhodnocovať každé jedno slovo, vyhýbať sa neprimeraným prívlastkom. Keď som pred niekoľkými rokmi pripravovala seriál do magazínu Reflex o černákovcoch, okrem prokurátorov a vyšetrovateľov som hovorila aj s blízkymi obetí tohto zločineckého gangu. Mnohí dodnes nevedia, kde majú svojho otca či brata, nemôžu sa s nimi dôstojne rozlúčiť, pochovať ich, zapáliť im sviečku. Každé jedno stretnutie bolo veľmi náročné. Veľmi podobné to bolo v kauze úkladnej vraždy Jána Kuciaka, pri ktorej zomrela aj jeho snúbenica Martina Kušnírová. Počas vyšetrovania a neskôr na pojednávaniach sme sa stretávali s ich rodičmi. Nikto si nevie predstaviť, čo prežívajú, ako to bolí. Sedieť v súdnej sieni oproti obžalovaným z vraždy ich detí… sú to náročné chvíle, no v reportáži musí byť reportér objektívny a odosobniť sa.

Keby ste si mali túto prácu vybrať znovu, išli by ste do toho?

Určite áno. A vôbec by som neváhala. (Smiech).