Situácia na Slovensku začína mať podobu revolty z roku 1989, protestov po kauze Gorila či tých po vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Rozdiel vo všetkých troch prípadoch je však zásadný. Tieto protesty sú ale zamerané na viacero „problémov“, ktoré údajne kvária Slovákov. Rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a novela Trestného zákona sú tie najhlavnejšie, ktorými opozícia dostala ľudí na námestia, aby im pri tom všetkom vymývala mozgy tvrdením, že najlepším kandidátom na prezidenta je Ivan Korčok. Prirodzene, nezabúda zdôrazňovať, že nová vláda nerobí pre Slovákov nič, a tak musí padnúť.
Lídri opozície sa načisto opustili
Na námestia chodia skutočne tisíce Slovákov protestovať proti niečomu, čomu zrejme ani sami neveria, pretože sa ich to bytostne netýka. Davová psychóza a klamanie opozíciou ich ale dokonale zmanipulujú a oni kričia a urážajú. Zrejme aj preto sa politický komentátor a historik Eduard Chmelár v statuse pýta: „Kde si, slušné Slovensko?“ Chmelár priznáva, že je skutočne zdesený z toho, do akej žumpy sa prepadla kultúra politiky na Slovensku. „Lídri opozície sa načisto opustili a hecujú davy do tých najoplzlejších pokrikov. Na bránu ministerstva kultúry zavesili demonštranti také vulgárne nadávky, že sa to nedá citovať,“ konštatuje hneď v úvode.
„Predseda PS Michal Šimečka hovorí o svojich kolegoch, podpredsedoch parlamentu, že sú to mafiáni. Magda Vášáryová nazvala ministerku kultúry hlupaňou (tá istá Vášáryová, ktorej video „Jednoducho Magda“ koluje po internete ako virál). Prezidentský kandidát Ivan Korčok prirovnáva svojho súpera Petra Pellegriniho k psovi a nazýva ho podržtaškou (ten istý Korčok, ktorý robil najväčšiu podržtašku všetkých čias Mečiarovi, Dzurindovi, Ficovi, Pellegrinimu, Matovičovi, Hegerovi – a ako ochotne!). Bývalý šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer nazval predsedu NR SR „vyškereným parlamentným miništrantom“ a na hulváta ho vyzval, aby sa priznal, že je gay,“ píše Chmelár.
Kto im berie demokraciu?
„Vraj je to vo verejnom záujme a môže sa to podpísať na výkone jeho funkcie. No vo verejnom záujme by skôr bolo, aby sa Rastislav Káčer priznal, koľko fliaš ginu sa podpísalo na výkone jeho funkcie. Kde si, slušné Slovensko? Toľko hnusu, toľko faloše!“ pridáva politický komentátor znechutene s dovetkom, že dlho im tá pretvárka nevydržala a on sa odmieta zmieriť s týmto dvojtvárnym pokrytectvom, s touto suterénnou úrovňou komunikácie. „Nemám problém s tým, keď sa vedie politický boj povedzme o zachovanie špeciálnej prokuratúry, na ktorej zmysel sú rôzne odborné názory. Ale keď sa rozzúrenému davu, z ktorého 80% ľudí nerozumie tomu, o čo ide, predhadzuje ako potrava zámerne skreslená a zveličená kauza, musím sa pýtať, o čo tu ide,“ priznáva Chmelár.
„Spolitizovaná herečka Kristína Tormová ziape na pódiu, že bojujú za demokraciu… Kto im ju berie? Ovládajú médiá, nikto ich nezakazuje, nikto ich nerozháňa vodnými delami, nikto im nenadáva, nikto ich nevyhadzuje z práce – na rozdiel od väčšiny z nás. Neprávoplatne odsúdený daňový podvodník Andrej Kiska volá na námestí v Poprade po právnom štáte. A umelci podpisujú petíciu za odstúpenie šéfky rezortu kultúry, ktorú obviňujú z nekompetentnosti… Magda Vášáryová, Bohunka Koklesová, Darina Kárová, Dorota Nvotová, Silvester Lavrík a ďalší – kde ste boli, keď totálne nekompetentná „neviditeľná ministerka kultúry“ Natália Milanová úplne likvidovala tento rezort? Vtedy ste si nič nevšimli?“ pripomína historik.
V tejto spoločnosti zahynulo svedomie
Podľa Chmelára je až komické, ako červené denníčky nadsadzujú počty demonštrantov. „V Bratislave vraj bolo „zhruba 26 tisíc demonštrantov“ (takto presne to vie Denník N vyčísliť na sotva polovičnú masu). Pod obrázok z Rožňavy, na ktorom napočítate maximálne 25 ľudí, napísali, že ich tam bolo 150. Z necelej stovky ľudí pred slovenským veľvyslanectvom v Prahe urobili vyše 350. A v Poprade? Pretrite si oči, keď tam vidíte slabých 200 ľudí, veď je ich 900! Ej, ale ich odsýpa – v hlavách manipulátorov,“ krúti politický komentátor hlavou nad tým, ako mainstreamové média klamú doslova v priamom prenose a manipulujú ľuďmi na Slovensku. „Sloboda prejavu sa scvrkla na slobodu osočovania a novinári sa zmenili na klbko jedovatých hadov, ktoré už iba zlostne syčia a prekrúcajú fakty,“ konštatuje znechutene.
„Načo sú nám médiá, ktoré vnášajú do sŕdc čitateľov, poslucháčov a divákov tie najnižšie pudy: nenávisť, lož, pokrytectvo, cynizmus, bezohľadnosť a závisť? Lokaji davu prenášajú do verejnej diskusie tie najhoršie myšlienkové pochody. Zaslepene, ošklivo a hanebne sa vyvyšujú nad druhých, mysliac si, že Slovensko, to sú práve oni,“ nedáva si Chmelár servítku pred ústa a dodáva, že sme tak odporne hrubí, chorobne krutí a tak smiešne a hlúpo sa bojíme jeden druhého. „V tejto spoločnosti zahynulo svedomie. Kde je príliš mnoho politiky, tam nemá miesto kultúra. Kde niet úcty človeka k človeku, tam sa zriedkakedy zrodí niečo, čo si váži celá spoločnosť,“ prízvukuje.
Mohlo by vás zaujímať:
„Čo nás teda z tohto ukrutného prekliatia rozčesnutej spoločnosti vylieči, čo vzkriesi naše sily, čo nás môže vnútorne obnoviť? Iba viera v samých seba a nič iné. Je nevyhnutné, aby sme si pripomenuli to, čo sme v ruvačke o moc a kúsok chleba zabudli. Chcel by som zvolať, aby sme boli v týchto dňoch všeobecnej zloby ľudskejší. Viem však, že je príliš málo tých, ktorí by prijali tieto slová. A tak prosím, aby sme boli aspoň taktnejší a zdržanlivejší. Lebo ak nebudeme umiernení, aj naše životy budú riadiť ľudia, ktorí sú neustále agresívni, prchkí a podráždení,“ veľavravne konštatuje na samý záver statusu Eduard Chmelár.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Zdesený Chmelár sa pýta: Kde si, slušné Slovensko? A potom prichádza jeho tvrdá kritika