Zdena Studenková prehovorila o rodinných vzťahoch: Dcéra je problém!

Známa herečka má podrezaný jazyk a preto s niektorými ľuďmi nemá dobré vzťahy. To ju neťaží. Vážnejšie sú dlhoročne naštrbené vzťahy s dcérou. Spoločnú reč už asi nenájdu.

Chodí načas, či radšej o niekoľko minút skôr a vždy dokonale pripravená. A to očakáva Zdena Studenková (66) aj od svojho okolia. V prvom rade je prísna na seba. Jej perfekcionizmus je povestný. Nie je odkázaná na povrchné priateľstvá a radšej, ako by mala milotu predstierať, sa pretvárke vyhýba. „Nepotrebujem byť s každým priateľka v tom zmysle, že sa príliš otváram, lebo dnes je o trošku viac povrchnejšia doba. Keď však mám niekoho úprimne rada, tak ho mám vo veľkej úcte a vôbec sa tým netajím. Dávam mu to potom aj najavo, pretože sú ľudia, ktorí si to zaslúžia,“ prezradila nedávno pred televíznymi kamerami herečka, ktorá má pevný dlhoročný vzťah s dirigentom Braňom Kostkom (49). Zamilovala sa do neho počas skúšania muzikálu Pokrvní bratia. Mnohí si z ich vekového rozdielu robili žarty a predpovedali im rýchly koniec. Nestalo sa.

Chcela by byť babičkou

Proti ich vzťahu vraj bola sprvu i jej dcéra Simona Párnická. Herečkine vyjadrovanie je nekonvenčné aj keď príde reč na “vlastnú krv”. Blondínka bola v minulosti vydatá za režiséra Stana Párnického. S ním má dnes už dospelú dcéru Simonu. Na mamu sa vôbec nepodobá. Simona nesúhlasila s rozvodom rodičov a od vtedy sú ich vzťahy takpovediac na bode mrazu. Keď išli s Párnický od seba povedala jej, že ju miluje, ale od nikoho a ani od nej si nenechá ničiť život. „Ja som sa nikdy nezverovala mojej mame, moja dcéra sa nezveruje mne. Aj ma to mrzí, ale čo už, je to tak,“ priznala Studenková, ktorá túži ešte po jednom, a to po novej životnej role babičky: „Dúfam, že sa mi ešte podarí niekedy od dcéry dostať aj nejaké vnúča,“ rozcitlivela sa Studenková a pokračovala: „Mám svoju kariéru, prácu, partnera, ktorého milujem. Mám dcéru, ktorú milujem, a jediné, čo mi chýba je, aby som mala nejakú víziu. Že to, čo viem, alebo mám tie možnosti. Že predsa len by som si mohla dovoliť formovať nejakého malinkého človiečika. Odovzdať mu nejaké veci, ktoré viem a naučiť ho to. To mi veľmi chýba.“