Až 64 % Slovákov tvrdí, že keby ich obľúbená reštaurácia ukončila svoju prevádzku v dôsledku koronakrízy, pocítili by to ako nepriaznivú zmenu vo svojom živote. Zároveň si uvedomujú, že táto hrozba je reálna. Vyplýva to z prieskumu realizovaného v prvej polovici októbra v súvislosti s iniciatívou „Poďme sa najesť.“ Síce výsledky sú dramatické na celom Slovensku, najhoršie vyzerá situácia na východnom Slovensku.
Reštauračný sektor sa len pomaly spamätáva zo strát, ktoré mu spôsobila prvá vlna pandémie a už musí čeliť druhej aj s ďalšími obmedzeniami. V prieskume realizovanom pre spoločnosť Edenred Slovakia v prvej polovici októbra, teda tesne pred obmedzením činnosti prevádzok, si takmer 72 % opýtaných všimlo vo svojich podnikoch zásadnú zmenu: je v nich oveľa menej hostí, než bývalo. Nejde pritom o jedinú zmenu, ktorú návštevníci reštaurácií zaznamenali. Prevádzky, ktoré napriek kríze nezatvorili, museli pristúpiť k zásadným interným zmenám ako prepúšťanie personálu, skrátenie otváracích hodín, aby sa nezvyšovali náklady na chod podniku a mzdy, ktoré sa z nízkych tržieb nedajú pokryť. Rovnako si všimli zúženú ponuku jedál.
Je zrejmé, že toto odvetvie hospodárstva je stále v kríze a s ďalšou vlnou opatrení prichádza ešte väčšie ohrozenie existencie stravovacích zariadení. Až dve tretiny opýtaných Slovákov má svoju obľúbenú reštauráciu, ktorá by im chýbala v prípade, že by musela v dôsledku súčasných opatrení ukončiť svoju činnosť.
Prieskum potvrdzuje, že čoraz viac ľudí si uvedomuje, že reštaurácie nie sú iba biznis, ale osudy ľudí, ktorí v nej pracujú a aj tých, ktorí ju navštevujú. „Veríme, že zvyšovaním povedomia o reálnej hrozbe, ktorej gastrosegment čelí, dokážeme spolu s našou cielenou podporou pomôcť,“ povedal Robert Balheim, generálny riaditeľ spoločnosti Edenred Slovakia, ktorá si prieskumom nálady obyvateľstva preverovala.
Menej personálu, dlhšie čakanie na jedlo
Z reprezentatívnych výsledkov prieskumu vyplýva, že Slováci na zmeny, ktoré sa v dôsledku koronakrízy dejú v reštauráciách a stravovacích zariadeniach, reagujú a vnímajú ich. Najviac (49,4 %) si to všimli mladí ľudia vo veku od 18 do 26, ale aj v ostatných vekových kategóriách zmeny zaznamenalo od 34 do 38 % opýtaných.
Kým takmer každý štvrtý hosť v reštauračných zariadeniach v Bratislavskom kraji, ktoré ostali po prvej vlne opatrení otvorené, zaznamenal zníženie počtu personálu, čo sa prejavuje napríklad dlhším čakaním na jedlo, v Trenčianskom kraji si takmer 15 % všimlo, že reštaurácie významne zredukovali svoje menu. Najsilnejšie zo všetkých zmien, ktoré sa udiali, ľudia vnímajú, že čoraz viac stolov a stoličiek v reštauráciách zíva prázdnotou, pretože zákazníci sa do reštaurácií buď boja chodiť, alebo musia obmedzovať svoje výdavky. Celkovo neblahý trend vyprázdňovania reštaurácií zaznamenalo až 71,8 % opýtaných, v Prešovskom kraji dokonca 80,6 %.
Čaká nás možno zatvorenie ďalších prevádzok reštauračného stravovania. Okrem nepríjemných finančných dôsledkov pre majiteľov by to znamenalo obmedzenie rozmanitej ponuky reštaurácií pre stravníkov. Podľa prieskumu by to opýtaní hodnotili ako zníženie kvality svojho života.
O to významnejšia by mala byť pomoc pre reštaurácie, aby nemuseli v dôsledku aktuálneho diania zatvoriť svoju prevádzku.
Foto: Pixabay
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Zatváranie reštaurácií vnímame citlivo: Znižuje to kvalitu nášho života