VIDEO Palko v Bez cenzúry: Žijeme dobu revolúcie globálnych vzťahov. V Rumunsku sa stalo niečo strašné

„USA, ktoré iniciatívne presadzovali rozširovanie NATO a podporu Ukrajiny a zatiahli nás všetkých do konfliktu, teraz pod vedením Trumpa signalizujú, že chcú tento konflikt ukončiť,“ uviedol Palko.

Relácia Bez cenzúry portálu eReport opäť priniesla zaujímavé názory. Hosťom moderátora Jozefa Hübela bol tentoraz bývalý minister vnútra a politický komentátor Vladimír Palko. Diskutovalo sa okrem iného aj o dynamických zmenách vo svetovej politike, ktoré Palko označil za „revolúciu globálnych vzťahov“, alebo o zásahoch Európskej únie do vnútorných záležitostí členských štátov. Príkladom bola situácia v Rumunsku, ktorá podľa Palka predstavuje znepokojivý precedens.

Revolúcia vo vzťahoch medzi veľmocami

Palko hneď na úvod načrtol širší kontext dnešných geopolitických zmien a poukázal na nedávny incident medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a presluhujúcim ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ich ostrá výmena názorov počas tlačovej konferencie v Bielom dome podľa neho odráža širší rozkol v rámci Západu.

„Už tri týždne žijeme v období novej, veľkej svetovej revolúcie. Revolúcie v globálnych vzťahoch. Vidíme prudké zmeny vo vzťahoch medzi veľkými mocnosťami, ako sú Spojené štáty, Európa, Ukrajina a Rusko,“ uviedol.

Palko vysvetlil, že dochádza k výmene rolí medzi USA a Európou, čo je bezprecedentná situácia. „Doteraz to boli Spojené štáty, ktoré tlačili Európu do prijímania určitých rozhodnutí. No s príchodom Trumpa na scénu Amerika mení svoju pozíciu a snaží sa z tejto šachovej partie stiahnuť. Naopak, Európa a Ukrajina sa na tejto línii snažia pokračovať,“ dodal.

Korene konfliktu na Ukrajine

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine sa Palko vrátil do histórie a pripomenul udalosti z roku 2008, keď na samite NATO v Bukurešti americký prezident George Bush presadzoval členstvo Ukrajiny v NATO. „Bush prišiel na samit s jasným plánom presadiť akčný plán pre členstvo Ukrajiny. Ak by sa tento plán schválil, Ukrajina by sa po splnení úloh automaticky stala členom NATO,“ vysvetlil.

Európski lídri, predovšetkým Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy, však tento plán odmietli. Merkelová varovala, že rozširovanie NATO na Ukrajinu bude Rusko vnímať ako priame ohrozenie, čo môže viesť k ozbrojenému konfliktu. Napokon sa dosiahol kompromis v podobe politického vyhlásenia, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom NATO.

„Aj toto vyhlásenie malo veľkú váhu a Rusko ho jasne vnímalo ako hrozbu. Putin už vtedy otvorene povedal, že to predstavuje červenú čiaru,“ pripomenul Palko.

Hádka v Bielom dome a výmena rolí

Konflikt na Ukrajine má korene v minulosti a podľa Palka dnes vidíme zásadný posun. Spojené štáty, ktoré iniciatívne presadzovali rozširovanie NATO a podporu Ukrajiny a zatiahli nás všetkých do konfliktu, teraz pod vedením Trumpa signalizujú, že chcú tento konflikt ukončiť.

„Trump si uvedomil, že ďalej to už nejde, a snaží sa z tejto situácie vymaniť. Na druhej strane Európa a Ukrajina sa snažia v tomto trende pokračovať. Tento rozkol v rámci Západu je evidentný a ukázal sa aj počas ostrých slov, ktoré si Trump a Zelenskyj vymenili pred novinármi,“ skonštatoval Palko.

Znepokojivý precedens z Rumunska

V ďalšej časti relácie sa diskusia presunula na zásahy Európskej únie do vnútorných záležitostí členských štátov. Palko ako príklad uviedol Rumunsko, kde bolo nedávno súdom zrušené prvé kolo prezidentských volieb, v ktorom zvíťazil pronárodne orientovaný kandidát.

„To, čo sa stalo v Rumunsku, je niečo strašné. Súd zrušil výsledky prvého kola volieb pod zámienkou, že do kampane zasahovali ruskí aktéri. Neskôr sa však ukázalo, že toto obvinenie bolo úplne nepravdivé a išlo o taktiku liberálnej strany,“ uviedol.

Palko označil tento krok za „strašný trapas“ a varoval pred jeho následkami. Z jeho slov vyplýva, že je neprípustné, aby sa takto manipulovalo s volebnými výsledkami pod zámienkami, ktoré sa neskôr ukážu ako lži. Je to totiž obrovský problém a precedens, ktorý môže ohroziť demokraciu aj v iných členských štátoch.

Zdroj: eReport