Nikdy neprestanem byť sociálnym demokratom a presadzovať hodnoty sociálnej demokracie vo svojom politickom živote. Uviedol to končiaci predseda stany Hlas-SD a novozvolený prezident SR Peter Pellegrini v príhovore na sneme strany. Zdôraznil, že voľba nového predsedu, ktorá Hlas-SD čaká, je dôležitý krok v jej živote. Novému predsedovi zanechal úlohu získať viac voličov z mladšieho spektra. Strane želá, aby prežila svojho zakladateľa a generáciu stojacu pri jej zrode.
Štvrtý snem politickej strany HLAS – sociálna demokracia
Celý príhovor Petra Pellegriniho:
Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia!
Ďakujem vám všetkým, že ste dnes prišli do Košíc. Pohľad na plnú sálu so stovkami úspešných a odhodlaných ľudí, ktorí už v politike vykonali obrovský kus práce a sú plne pripravení na svoj ďalší výkon, mi veľmi uľahčuje môj dnešný príhovor. Pretože je to môj posledný príhovor ako predsedu tejto úžasnej strany, strany HLAS – sociálna demokracia. Je to situácia, ktorú si slovenská politická scéna nepamätá. Po takmer štyroch rokoch svojej existencie, ktoré striedal jeden úspech za druhým, sa strana lúči so svojím predsedom a predseda so svojou stranou.
Naše cesty sa v tejto podobe rozchádzajú nie preto, že by sme potrebovali zmenu ako reakciu na problémy alebo impulz k lepším výsledkom. Rozchádzajú sa preto, lebo tak velí národná politická tradícia. Sme tu dnes preto, lebo moju politickú víziu o upokojení slovenského národa a jeho historickom zmierení podporilo pred dvoma mesiacmi násobne viac ľudí ako samotných voličov HLASu. Idea, s ktorou som HLAS zakladal a ktorú som ponúkol Slovensku aj v prezidentských voľbách, našla nesmierne širokú podporu aj mimo našej politickej strany. To je dôvod, pre ktorý sme dnes tu.
Mohlo by vás zaujímať:
Dnes pristupujem ku kroku, ktorý mi neprikazuje žiaden zákon
Prezident Slovenskej republiky má podľa jej ústavy a zákonov rovnaké právo byť členom politickej strany alebo dokonca jej predsedom ako každý iný občan. Na túto skutočnosť dokonca verejne upozorňovali v tom najlepšom úmysle viacerí z vás, ktorí tu dnes sedíte. Ale na to, aby sme budovali tak potrebnú politickú kultúru, nestačí len rešpektovať zákony. Treba urobiť viac. Slovenská politická tradícia jasne hovorí, že prezident republiky má byť nadstranícky, aby mohol zjednocovať národ a vždy uprednostniť záujmy ľudí pred záujmami politikov. Pretože práve od ľudí pochádza jeho mandát.
Ľudia očakávajú, že sa ich prezident za každých okolnostízastane. Že bude bdieť nad tým, aby sa im nediala krivda, aby vláda aj parlament nezabúdali na základné poslanie politiky, ktoré sme v HLASe pretavili do nášho zásadného politického pravidla: pracovať pre ľudí. Preto som hneď pri oznámení mojej kandidatúry otvorene povedal, že ak dostanem od ľudí dôveru v prezidentských voľbách, vzdám sa postu predsedu našej strany. Najvyššia ústavná funkcia v Slovenskej republike si skrátka vyžaduje, aby prezident nebol priamym aktérom straníckych súbojov a aby vďaka svojej nadstraníckosti požíval dôveru aj u ľudí iného politického presvedčenia.
Ale dodal som k tomu jedným dychom aj to, že v žiadnej funkcii, do ktorej ma ľudia svojím rozhodnutím ustanovia, nikdy neprestanem byť sociálnym demokratom. To je moje hodnotové ukotvenie, ktoré sa nijako nemôže zmeniť. Tak ma vychovali moji rodičia, začo im budem navždy vďačný. Tak ma sformoval aj môj vlastný život, moje dlhoročné skúsenosti a poznatky o živote ľudí na Slovensku. A tak sociálnym demokratom budem aj vtedy, keď na mojom rečníckom pulte bude stáť prezidentská štandarda.
Preto sa dnes s vami, milí priatelia, lúčim aj nelúčim. Pretože hoci už nebudem vaším predsedom, vždy budem vaším priateľom a súputníkom. Nebude nás spájať každodenná politická práca, ale budú nás spájať spoločné idey a spoločné politické presvedčenie. A navždy nás bude spájať naša spoločná história, ktorá sa nedá nikým a ničím vymazať.
Vidím tu dnes tváre ľudí, ktorí sa mi ozvali medzi prvými po mojom verejnom vyhlásení, že po dvadsiatich rokoch opúšťam moju pôvodnú politickú stranu. Povedali ste mi nielen to, že mi držíte palce. Ale aj to, že ste pripravení nasadiť svoje vlastné sily, čas, energiu peniaze do nového politického projektu, ktorý môže byť novou nádejou pre Slovensko. Vidím tu tváre poslancov legendárnej Pelleho jedenástky, ktorí sa rozhodli sprevádzať ma na mojej ceste, hoci mali zaručené pohodlné pôsobenie v poslaneckom klube pôvodnej strany. Vidím tu ľudí, ktorí ponúkli svoje skúsenosti pri budovaní straníckych štruktúr, aby sme boli skutočnou politickou stranou, a nie schránkovou firmou či politickou pobočkounejakého média.
Vidím tu ľudí, ktorí sa k nám pridali, hoci sa nikdy dovtedy v politike neangažovali a dokonca si ani nemysleli, že sa do nej niekedy aktívne zapoja. Vidím tu ľudí z blízkeho okruhu mojich spolupracovníkov, ktorí možno nestáli v žiare reflektorov, no ponúkli strane svoje bohaté odborné skúsenosti či plody svojej kreativity. Vidím tu všetkých vás, vďaka ktorým je dnes HLAS tým, čím je. Rád by som vám dnes povedal mnoho pekných, azda i básnických slov, no obmedzím sa na to najjednoduchšie a najvýstižnejšie: Ďakujem vám, priatelia! Ďakujem!
Dámy a páni,
V tejto pohnutej atmosfére som naozaj rád, že som pred týmto snemom absolvoval stretnutie s našimi straníckymi štruktúrami v každom jednom kraji. Mohli sme si tak bez zapnutých kamier a s netajeným pohnutím zaspomínať na naše prvé aktivity, vzostupy i drobné sklamania. No napriek tomu sa musím aj dnes vrátiť k tomu, čo sme videli v úvodnom, pre mňa naozaj emotívnom videu. Priatelia, spomínate si na náš prvý Pelletón? Bol to jeden úžasný a neopakovateľný zážitok. V júni roku 2000 sme ľuďom oznámili, že ideme na zelenej lúke vybudovať novú politickú stranu, ktorá sa pokúsi vniesť nový rozmer do slovenského politického života. Rozmer väčšieho pokoja, práce pre ľudí ako základného imperatívu a oveľa zásadnejšej zodpovednosti.
Neriadili sme sa žiadnymi prieskumami verejnej mienky, neboli sme žiadnym projektom ekonomických skupín, nikto nás do ničoho netlačil. Len sme pomenovali naše spoločné predstavy a s obrovskou pokorou sme predstúpili pred ľudí. Nevedeli sme, čo nás čaká na námestiach, kam sme sa chystali ísť zbierať podpisy pod vznik HLASu. Bola to ťažká a veľmi emotívna doba pandémie, ktorá prekreslila hodnoty a priority ľudí na celom svete.
A my sme vyrazili do ulíc s prosbou, aby nám ľudia venovali svoj čas, aby si nás vypočuli a ak sa im naše plány pozdávajú, aby nás podporili svojím podpisom na petičnom hárku. Každý z vás, kto zažil náš prvý Pelletón, ostal v šoku, a ja takisto. Tá úžasná podpora, tá energia, ktorú nám ľudia odovzdávali, tie nádeje, ktoré do nás vkladali, to je dodnes niečo neopísateľné.
Veď sme sa častokrát ani nedostali na námestie, kde sme svoj míting ohlásili, pretože nás ľudia na hodinu zastavili v miestnych uličkách a nepustili nás, kým sme sa s nimi neodfotili a neporozprávali! Pamätáte sa na to? Bol to neskutočný zážitok. Ale každý z nás si už vtedy jasne uvedomil, že tých ľudí nesmieme sklamať. Že im tú energiu a nádej musíme vrátiť našou prácou, aby sme sa raz na tie námestia mohli vrátiť.
Priatelia, veľmi vás prosím: robte naďalej stranícku politiku tak, aby ste vždy mohli vyjsť slobodne medzi ľudí! Aby ste sa pred nimi nemuseli skrývať, aby ste sa nezatvárali do svojich kancelárií či služobných limuzín! Ľudia nám dávajú dôveru, ľudia nám dávajú mandát, a my ich hodnotenie našej práce musíme byť vždy pripravení prijať! Občan Slovenskej republiky je jediný zvrchovaný arbiter našej práce a kto túto premisu nechápe, ten do politiky nepatrí!
Takto sme, milí priatelia, pristúpili aj k všetkým voľbám, na ktorých sme sa zúčastnili. Bolo to pre mnohých obrovské prekvapenie, keď sa HLAS, nová politická strana, pri svojom prvom ostrom štarte stal víťazom regionálnych a komunálnych volieb! Získali sme zo všetkých strán najviac starostov a primátorov, jedného župana, obrovské množstvo obecných, mestských i krajských poslancov.
A viete, prečo sa nám to podarilo? Pretože sme od začiatku trvali na tom, že ako skutočná politická strana budeme mať svoje štruktúry v každom jednom okrese. Skutočná politická strana totiž nielen pôsobí priamo medzi ľuďmi, ale aj čerpá z ich skúseností, nápadov a skutočných potrieb. Skutočná strana žije s ľuďmi a ich každodennými problémami. Priatelia, nech takouto stranou HLAS vždy ostane, pretože je to zdroj poznania a dôvery, ktorý sa nedá ničím nahradiť!
A potom prišli naše prvé parlamentné voľby. A s nimi obrovské ponaučenie pre každého, kto si myslel, že cesta úspešnej politickej strany je rovná a vykladaná kvalitnou zámkovou dlažbou. Kdeže. Je to cesta tŕnistá, plná zákrut a neznámych križovatiek, ktorá každého jedného aktéra zanechá vyzlečeného až na kosť, s kvantom nezaslúžených úderov.
Majte vždy na pamäti, dámy a páni, ako sme sa postupne čoraz viac stávali terčom politickým i mediálnych útokov, ako sa s našimi rastúcimi preferenciami na nás zamerali všetky delá a vystavili nás nemilosrdnej paľbe. Je to skúsenosť, ktorá čaká každú novú politickú stranu. Strhá z nej pozlátko, odhalí charaktery a neraz sa jej prvý štart v parlamentných voľbách stane aj posledným, pretože výsledok ďaleko zaostane za očakávaniami.
Aj my sme čelili obrovským tlakom, aj nás trhali z mnohých strán – ale výsledok bol bez preháňania úžasný. Dámy a páni, takmer 15 percent hlasov! Zisk, po ktorom sa stal HLAS kľúčovým hráčom v novom parlamente, pretože bez nás sa nedala zložiť žiadna vládna väčšina!Bola to ďalšia obrovská skúška, pred ktorou sme stáli a ja si dnes dovolím povedať, že sme ju zvládli na výborná. Áno, dámy a páni, HLAS po parlamentných voľbách prijal správne rozhodnutie, keď sa rozhodol vstúpiť do tejto vládnej koalície!
Mali sme na výber medzi možnosťou presadiť svoje zásadné sociálnodemokratické priority a vytvoriť stabilnú vládnu koalíciu, alebo pokračovať v neblahom trende večných sporov vo vláde, pretkaných ideologickými vojnami. Vybrali sme si správne, pretože výsledkom nášho rozhodnutie je postupné napĺňanie našich predvolených priorít, a ja som na to skutočne hrdý!
Vážené dámy, vážení páni,
HLAS obsadil v novej vláde sedem kresiel. Prevzali sme zodpovednosť za tie najdôležitejšie rezorty z pohľadu kvality života ľudí. Vždy sme trvali na tom, že naše návrhy a riešenia musia byť odborne podkuté. Počas našej práce v opozícii celý čas pracovali v strane odborné tímy na každú jednu oblasť. Mnohí naslovovzatí odborníci ostávali skrytí pred mediálnym záujmom, pretože uprednostnili prínosnú debatu o predkladaných riešeniach namiesto neplodnej diskusie o ich osobách.
Výsledkom bol jeden kvalitný volebný program a silné personálne zázemie, ktoré nám umožnilo od prvého dňa po nástupe do úradov začať naplno makať na plnení našich sľubov. Povedali sme ľuďom, že chceme zo Slovenska vybudovať silný štát, ktorý sa o nich postará od kolísky až po hrob. Štát, ktorý ich v ťažkej situácii nenechá napospas osudu.
Erik Tomáš ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny od prvého dňa vykonal obrovské množstvo práce, vďaka ktorej sú dnes mnohé naše sľuby realitou. Potrebovali sme len pár mesiacov, aby sme presadili zavedenie skutočného a spravodlivého 13. dôchodku, nášho zásadného sľubu, ktorý bol podmienkou HLASu pre vstup do akejkoľvek vládnej koalície.
Erik, nielen 13. dôchodkom, ale aj viacerými ďalšími opatreniami si urobil si maximum pre slovenských seniorov a zaslúžene dnes cítiš ich úctu a rešpekt! Ale veľmi ma teší, že sociálna politika HLASu neostala len pri dôchodcoch, hoci práve tí po tri a pol roku predchádzajúcich vlád urgentne potrebovali pomoc.
Dnes sa však ministerstvo práce zaoberá aj mladými ľuďmi, ktorí si dlhodobo nemôžu nájsť prácu. Podáva ruku slovenským poľnohospodárom, aby vďaka odvodovým úľavám mohli postupne klesať ceny potravín. Zaoberá sa mamičkami s deťmi, ktoré sa ocitli v núdzi a ťažkej životnej situácii. Toto je naša sľubovaná pomoc slabším, starším či chorým, toto je skutočná sociálna demokracia! Ale povedali sme ľuďom pred voľbami aj to, že silný štát im musí pomôcť s cenami energií. Ľudia nesmú byť hračkou trhu či rôznych ekonomických hráčov. Silný štát musí dokázať zasiahnuť tam, kde trh zlyháva. A tieto svoje sľuby dnes napĺňame prácou Denisy Sakovej a jej tímu na ministerstve hospodárstva.
Deniska, máš môj obdiv a vďaku, ako si doslova za niekoľko týždňov v nesmierne náročnej situácii dokázala naplniť náš sľub, že ľudia nebudú viac platiť za energie! A veľmi sa teším z toho, že už dnes pracuješ na tom, aby štát naďalej pomáhal zabezpečiť nižšie ceny energií, ale aby táto pomoc bola zároveň adresnejšia a aby sme naše spoločné prostriedky nemíňali na vykurovanie bazénov bohatých ľudí. A budem ti držať palce v obrovskom projekte, ktorý tvoje ministerstvo rozbieha, v projekte výstavby nového bloku jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Áno, práve štát má mať v rukách nástroje, ktorými dokáže ľuďom garantovať stabilné ceny energií. A výstavba ekologicky čistého zdroja energie, ktorej budeme potrebovať čoraz viac, je tým správnym riešením! Priatelia, celý spôsob a vznik HLASu nás predurčoval k tomu, aby sme boli stranou slovenských regiónov. Naša prítomnosť v každom jednom z nich nám dávala výhodu znalosti skutočných problémov ľudí. Ale aj záväzok, aby sme tieto problémy riešili. Jasne sme preto povedali, že ďalšou podmienkou nášho vstupu do vlády je vyrovnávanie neprijateľných regionálnych rozdielov.
Všetci dobre vieme, že je to beh na mimoriadne dlhú trať. Skutočné výsledky sa neprejavia za rok ani za dva, je to úloha na niekoľko volebných období. Ale za kľúčové považujem, že sme na tento maratón už spoločne vybehli a že na jeho čele minister regionálneho rozvoja Richard Raši. Rišo, ty si aj skutočným bežcom a športovcom, a tak dobre vieš, že v maratónoch prichádzajú tie známe krízy, kedy je už kopec kilometrov za nami, ale cieľ je ešte strašne ďaleko. Ale nech ti podpora ľudí a tvoj skvelý tím pomáhajú tieto krízy prekonať!
Nasadili ste od začiatku obrovské tempo a hlavne ste pochopili to najdôležitejšie – že politika pre regióny sa má robiť v regiónoch. A po druhé, že starostovia, primátori a župani nikdy nesmú byť nepriateľmi vlády, ale vždy jejpartnermi! Rišo, veľa síl na ďalších kilometroch! A sme pri slovenskom zdravotníctve. Priatelia, snáď neexistuje iný rezort, ktorý by každá politická strana na svete chcela mať v čo najlepšom stave – a zároveň rezort, ktorý kumuluje toľko objektívnych problémov. Pretože požiadavka zdravia sa všade na svete potýka s požiadavkou peňazí, ktoré v žiadnom – opakujem, v žiadnom štátnom rozpočte sveta nie sú na zdravie ľudí dostatočné.
Zuzka Dolinková prišla do mimoriadne ťažkej situácie. Pandémia Covidu zanechala v zdravotníctve každej jednej krajiny obrovské rany. Na Slovensku ich, žiaľ, znásobilo diletantstvo ľudí, ktorí tento rezort riadili. Zuzka, veľmi dobre viem, koľko problémov si vo svojom rezorte zdedila.
A viem, že od každého ministra zdravotníctva očakávajú ľudia zázraky. Pre mňa je zázrakom, že sa ti v takom krátkom čase podarilo napraviť aspoň tie najväčšie zlyhania tvojich predchodcov. Čakajú ťa nesmierne náročné úlohy, spojené s výstavbou nových nemocníc, nastavením ich celkovej siete, čaká ťa zásadný zápas o viac lekárov a sestier v slovenskom zdravotníctve.
Tento boj je o to náročnejší, že hoci podá minister zdravotníctva ten najlepší možný výkon, nikdy sa nedočká vďaky, pretože očakávania vždy predbiehajú skutočné možnosti štátu. Ale držím ti palce Zuzka, aby si v tomto ťažkom a náročnom zápase obstála!
A veľmi podobným rezortom, kde nikto nikdy nebude úplne spokojný, je prirodzene aj školstvo. Každý má školstva plné ústa pred voľbami, no keď zrazu príde na lámanie chleba, nájde sa desať dôležitejších priorít. A preto musím naozaj oceniť výkon Tomáša Druckera, ktorýako minister robí všetko pre to, aby školstvo naozaj prioritou bolo.
Tomáš, mimoriadne sa mi páči tvoj prístup nevymýšľať ďalšie a ďalšie nové koncepcie, ktorých sme tu už mali neúrekom. Ale namiesto toho manažérsky zabezpečiť, aby sa tieto koncepcie konečne dostali do praxe! Absolútne súhlasím s tým, že na Slovensku je všetko začaté, a nič nie je dokončené. Platí to napokon aj pre mnohé iné oblasti, ale v školstve je to mimoriadne vypuklé.
Tomáš, kvalitné školstvo je nádejou a budúcnosťou každého národa a ja sa veľmi teším, že si sa túto budúcnosť vydal napĺňať nie rečami, ale konkrétnymi činmi!
Ak hovorím o budúcnosti, musím sa zmieniť aj o Pláne obnovy a odolnosti. Sú to jedinečné a neopakovateľné prostriedky, ktoré máme vďaka Európskej únii na prekonanie problémov, spojených s pandémiou i ďalšími krízami. Peniaze na skokové priblíženie sa k najvyspelejším krajinám. Peter Kmec sa stal podpredsedom vlády pre plán obnovy v extrémne ťažkej situácii, kedy si tento plán vyžadoval množstvo úprav a zmien, ktoré bolo potrebné s európskymi inštitúciami vyrokovať. Peťo, máš politicky nevďačnú úlohu, pretože Plán obnovy naozaj nie je niečo, o čom sa dá rečniť na politických mítingoch. O to dôležitejší však je výsledok, pretože sa prierezovo týka všetkých rezortov, ktoré na tieto mimoriadne prostriedky čakajú. Nech sa ti v napĺňaní tohto cieľa darí!
A na záver som si nechal rezort vnútra, pretože na jeho čele stojí človek, ktorého som odporučil predsedníctvu strany ako kandidáta na nového predsedu. Matúš, ako minister vnútra si pochopil, že bezpečnosť je elementárnou prioritou ľudí všade na svete. Pocit bezpečia je jednoducho základným predpokladom spokojného života. Do funkcie si nastúpil mimoriadne razantne a okamžite si sa stal terčom útokov opozície a médií. Lenže čas ti dal absolútne za pravdu. Áno, bol to správny krok, okamžite a názorne ukázať prevádzačom a pašerákom, že Slovensko už nie je korzom pre nelegálnych migrantov! Veľmi rýchlo tvoj odkaz pochopili a zrazu nelegálna migrácia nie je ani témou pre médiá, ani dôvodom na obavy ľudí.
A správne bolo, Matúš, aj tvoje rozhodnutie okamžite ukončiť vojnu v polícii, ktorá tri a pol roka traumatizovala slovenskú verejnosť. Polícia má pomáhať a chrániť, nie rozdeľovať a politizovať! A nikdy nesmie byť v demokratickej krajine zneužívaná na politický súboj s opozíciou, ako sme tomu boli ešte nedávno svedkami! Matúš, hanebný atentát na predsedu vlády ťa ako ministra vnútra postavil do nesmierne náročnej pozície. Ale ukázal si energiu a odhodlanie, ktoré sú pre tento post nevyhnutné. A ja ti veľmi želám, aby, ak dnes dostaneš dôveru delegátov, si takouto energiou a odhodlaním napĺňal aj politiku HLASu!
Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia!
Pred štyrmi rokmi sme spoločne na zakladali na zelenej lúke novú politickú stranu. Za tento krátky čas sa HLAS stal mimoriadne dôležitou súčasťou slovenskej politickej scény s obrovskou dôverou voličov. Dnes pred nami stojí zásadná otázka: ako tento stav a dôveru nielen udržať, ale aj postupne aj zvýšiť. A tak mi dovoľte v tejto súvislosti povedať pár slov, ku ktorým ma vedie moje dlhoročné pôsobenie v politike i moja priama skúsenosť z HLASu.
Od samotného začiatku zdobila všetky naše návrhy odbornosť. Ak sme raz prišli, hoci aj ako opozičná strana, s návrhom zákona do parlamentu, museli za ním stáť čísla, dáta a skúsenosť. Udržme si túto vlastnosť a nepodľahnime skratkovitým riešeniam v túžbe zaujať voličov či médiá. Je to príliš krátkodobý efekt, ktorý sa o pár týždňov či mesiacov rozplynie ako kruhy vo vode. Nemusíme vyriešiť všetky problémy sveta ani našej vlasti. Sústreďme sa na to, čo vyriešiť vieme, venujme tomu náležitú pozornosť a nebojme sa toho, že výsledok sa dostaví až v horizonte mesiacov či rokov.
Ak hovorím o skratkovitých riešeniach, hovorím o snahe zarobiť za krátky čas veľa politických bodov. Všetci vidíme, akými cestami sa tento cieľ snažia niektorí naši konkurenti dosiahnuť. Burcovaním emócií, šírením nenávisti, kĺzaním po absolútnom povrchu, návrhmi, ktoré by na druhý deň zruinovali štátnu kasu. Toto nesmie byť cesta HLASu. Naopak – HLAS musí byť pokojnou, štátotvornou a slušnou politickou stranou.
Nezabudnite, čo som celé tie roky hovoril: slušnosť neznamená slabosť. Slušnosť môže byť dočasne nepopulárna, pokoj môže byť dočasne nudný a štátotvornosť môže byť dočasne nepochopená. Ale je to naša zodpovednosť voči slovenskému národu aj voči histórii, aby sme napriek problémom touto cestou išli. Pretože sme jeden národ, jedno spoločenstvo a jedno Slovensko!
A na záver to najdôležitejšie: riešme skutočné problémy ľudí!
Na začiatku našej cesty sme si povedali, že chceme byť HLASom starších i mladších, HLASom slabých a chorých. Ale aj HLASom ľudí práce, HLASom všetkých slovenských regiónov a hrdým HLASom Slovenska v zahraničí. Aby sme týmto všetkým mohli byť, musíme s ľuďmi hovoriť. Tá najväčšia chyba, akej sa vláda strana môže dopustiť, je uzavrieť sa do svojich úradov a limuzín a stratiť kontakt s ľuďmi. Viem, je nepomerne ťažšie hovoriť s ľuďmi priamo na uliciach vtedy, keď ste vo vláde, ako vtedy, keď ste v opozícii. Keď ste vo vláde, v mnohých očiach môžete aj za to, že práve prší.
Ale je to nesmierne dôležité. Rezignovať na kontakt s ľuďmi znamená rezignovať na ich dôveru. Ľudia majú právo na to, aby sme im vysvetľovali aj nepopulárne opatrenia, ak sú raz pre krajinu potrebné. Zároveň sa pri skutočných problémoch ľudí nenechajme vyrušiť médiami, celebritami či takzvanými mienkotvorcami. Politici tu nie sú na to, aby národ prerábali, ale aby mu slúžili.
Ak raz ľudia úplne prirodzene považujú za svoju prioritu lepší, kvalitnejší a bezpečnejší život seba i svojej rodiny, nevnucujme mu ako prioritu kultúrne vojny či fiktívne zápasy o demokraciu. Slovensko je a bude demokratickou krajinou a ja pevne verím, že aj po odpornom atentáte na predsedu vlády bude o svojom osude rozhodovať vo volebných miestnostiach, a nie s pištoľami na námestiach.
Slovensko má aj svoj kultúrny kód, ktorý sa formoval stáročiami skúseností a tradícií, a je nemožné a nepatričné chcieť ho zo dňa na deň meniť. Venujme preto svoju pozornosť tam, kde je potrebná pre samotných ľudí, nie pre nás ako pre politikov. Verte mi, že ak naše úsilie povedie k ich lepšiemu životu, ak povedie k nádeji do budúcnosti, môžeme byť neoddeliteľnou súčasťou slovenskej politiky celé desaťročia.
Ak hovorím o nádeji do budúcnosti, mám pre budúceho predsedu prosbu a úlohu zároveň. Keď sa pozerám do tejto sály, vidím tu množstvo mladých ľudí, plných chuti a energie meniť Slovensko k lepšiemu. Bolo by výborné, ak by sme pre tento plán dokázali v budúcnosti získať aj viac voličov a sympatizantov v mladšom či strednom veku. HLAS má dnes naozaj vysokú podporu u starších ročníkov a ja si ju nesmierne vážim. Je to výsledok našej politiky medzigeneračnej solidarity, nášho odhodlania splatiť strieborný dlh, ktorý má Slovenská republika voči svojej najstaršej generácii.
Zachovajme si tieto hodnoty a zachovajme si s nimi aj úctu k skúsenosti. Ale zabojujme aj tam, kde zatiaľ chýbajúcu skúsenosť nahrádza mladícka dravosť a energia, pretože to je sila, ktorá raz bude v krajine dominantná. Verím, že HLASu v tomto súboji môže výrazne pomôcť aj budúci predseda, ktorého som si po dôslednom zvážení dovolil tomuto snemu odporučiť. Matúš Šutaj Eštok predstavuje novú generáciu politikov, nezaťaženému historickými politickými súbojmi. Jeho energia sa už jasne ukázala na poste ministra vnútra.
Matúš je mladým a dynamickým človekom, no zároveň otcom dvoch detí, ktorý veľmi dobre rozumie rodinným hodnotám. Som presvedčený, že v spolupráci s výraznými osobnosťami podpredsedov dokáže vytvoriť jeden funkčný, zodpovedný a pritom mimoriadne akcieschopný tím, ktorý HLASu zabezpečí nielen politické prežitie, ale aj sľubnú a výraznú politickú budúcnosť! A preto vás dnes, priatelia delegáti, prosím o jeho podporu vo voľbách predsedu!
Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia,
Dnes si tento snem zvolí nového predsedu, pretože ja som sa v súlade so svojimi verejnými sľubmi tejto funkcie vzdal. Je to mimoriadne významný krok v živote strany. A predsa však nechcem, aby náš dnešný snem vyznel derniéra. Pevne totiž verím, že aj pod vedením nového predsedu a vďaka úzkej spolupráci celého vedenia si HLAS zachová svoju nespochybniteľnú sociálnodemokratickú orientáciu. Naša strana vyrástla na výraznom sociálnom pilieri, ktorý sa snúbil s európskou orientáciou, ale zároveň…
Zdroj: youtube-e.report
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
VIDEO eReport je v centre diania! Dojímavý príhovor Petra Pellegriniho na sneme strany HLAS