Vianoce za socializmu: Boli krajšie vtedy, alebo sú krajšie v súčasnosti?

Počas najkrajších dní v roku by si mali ľudia užívať v prvom rade rodinnú pohodu a radosť z toho, že sa stretli so svojimi najbližšími, s ktorými sa počas roka videli málo, respektíve vôbec. Vianočný čas by mal byť jednoducho časom pohody a pokoja, pričom potešia aj darčeky od tých, ktorých máme radi, alebo ktorými ich obdarúvame aj my.

Dlhé rady v obchodoch aj nedostatkový tovar

Predvianočný čase je však o strese, nakupovaní, upratovaní, varení, pečení a zháňaní darčekov. Kto zažil časy pred rokom 1989 ten musí uznať, že vtedy bolo pri zháňaní darčekov a nakupovaní podstatne viac adrenalínu ako dnes. Dnešný predvianočný zhon je ale v porovnaní s tým za socializmu úplne iný, pretože v súčasnosti sú obchody preplnené tovarom od výmyslu sveta, a tak vybrať si z nich dá veru zabrať. Poďme sa však vrátiť o niekoľko desiatok rokov naspäť.

Kto v tých časoch žil ten vie, že zohnať napríklad niektoré potraviny bolo doslova nadľudské úsilie. Rovnaké to však bolo aj s darčekmi, lebo zaujímavého a hodnotného tovaru v obchodoch až tak veľa nebolo. Aj preto sa pred obchodmi tvorili rady nakupujúcich, ktorí si počas Vianoc chceli dopriať to, čo si počas roka veľmi dovoliť nemohli. Stoly sa preto zaplnili jednoduchšími jedlami či dovozovým ovocím, ktoré ale bolo často nedostatkovým tovarom.

Počas socializmu sa v obchodoch čakalo aj dlhých radoch nielen na banány či citrusové plody, ale dokonca aj na mäso. Niektoré potraviny boli dokonca na prídel. Pamätáte sa, ako ste si nemohli zobrať napríklad dve kilá banánov, lebo na ostatných by už neostalo? Exotické ovocie bolo jednoducho luxus, ktorý sa do našich končín dostal len zriedka.

Stromčeky občas ako metly a svetelné reťaze

Niekto možno poznamená, že i dnešné obchody sú plné ľudí, ktorí tvoria pred pokladňami dlhé rady rovnako ako kedysi, lenže teraz majú ale ľudia plné košíky tovaru, na aký by pred revolúciou čakali márne. A čo vianočné stromčeky? Tie boli síce vyzdobené skromnejšie, zato pod nimi bolo kopec darčekov. A čo bolo najdôležitejšie, doma konečne zavládol pokoj.

Za socializmu mala väčšina rodín živé stromčeky, ktoré sa dali aj vtedy zohnať bez väčších problémov. Mnohí si ich navyše vybrali odrezať priamo do hory, pretože vtedy sa tento druh „nakupovania“ až tak nesledoval a netrestal. Niektoré rodiny si však už zadovážili aj umelé stromčeky, ktoré však pripomínali skôr metly či nejaké pomôcky na umývanie riadu.

Na vianočnom stromčeku nemohli ani za socializmu chýbať svetelné reťaze. Veľký výber v nich síce nebol, zato boli naše, československej výroby a ľudia sa ich, na rozdiel od tých súčasných, vyrábaných prevažne v Číne, nebáli nechať zasvietené aj celú noc. Spomínate si ešte na hríbiky, zvončeky, šišky, snehuliakov, stromčeky či len také obyčajné podlhovasté? A takmer všetky boli v štyroch maximálne piatich farbách, bez blikania.

Gýčové ozdoby aj deťmi obľúbené salónky

A čo rozličné sklenené ozdoby? Také, aké poznáme v súčasnosti rozhodne neboli. Tie socialistické boli v prvom rade jednoduché, no nie raz doslova gýčové. Kto by si z tých starších nespomenul na fúkaných Mikulášov, pripínacie šišky so „sukničkami“, sklenených vtáčikov s umelými chvostami, pestrofarebné postavičky z guličiek, alebo rozličné zvončeky s obrázkami.

Na stromčeku boli vidieť aj sklenené gule či „kvapky“, mnohé oveľa skromnejšie vyzdobené ako tie súčasné. Na jednoduchom vianočnom stromčeku ale vynikali, pretože boli dosť veľké a tiež pestrofarebné. Svoju nezameniteľnú úlohu mali aj špice na stromčeky, jedinečné ozdoby, ktoré sa nedali prehliadnuť, pretože boli na najvyššom mieste a navyše osamote. I tie boli iné ako v súčasnosti, ba mnohé mali pripomínať dobu, v akej sa žilo, lebo mali tvar päťcípej hviezdy.

Deti však najviac milovali keď bol stromček doslov obsypaný salónkami a rozličnými čokoládovými kolekciami, ktoré boli kedysi mimoriadne populárne a vianočný stromček si bez nich väčšina domácností ani nedokázala predstaviť. Mnohé však do Vianoc ani nevydržali, lebo deti ich stihli pojesť. Deti dnes určite zamrzí, že ich na stromček vešia už iba veľmi málo domácností.

Pohoda a množstvo darčekov pod stromčekom

Vianočné stromčeky však nezdobili iba svetlá, sklenené gule či salónky, ale aj rozličná iná výzdoba. Pomerne populárne boli aj umelé skladacie snehové vločky, mnohí mali zase na vianočnom stole postavený skladací plechový stromček, na podstavci ktorého boli štyri sviečky a teplo z plameňa z nich rozkrútilo vrtuľu na jeho vrchole. Na nej boli zavesené guličky, ktoré udierali do zvončekov a tým dotvárali vianočnú atmosféru.

Ozdoby nielen na vianočnom stromčeku, ale aj na štedrovečernom stole síce boli, lenže nie také, aké ich máme dnes. Vo všeobecnosti boli skromnejšie, menej moderné, na sviatku pokoja a rodinnej pohody to ale v žiadnom prípade neuberalo. Komunistickí pohlavári síce dovolili za socializmu sláviť Vianoce ako sviatky pokoja a mieru, ale také pravé kresťanské, ako ich poznáme dnes, boli tak trochu zakázané a ísť na polnočnú omšu bolo v mnohých prípadoch nemysliteľné.

Ľudia ich aj napriek tomu vnímali ako najkrajší kresťanský sviatok v roku, čomu zodpovedali nielen vyzdobené stromčeky v ich domácnostiach, ale i, napriek nie veľkým zárobkom, množstvá darčekov pod nimi. Boli to jednoducho sviatky, kedy bola rodina pohromade, vládol pokoj a každý sa usiloval byť k svojmu okoliu ešte milší ako bol po celý rok. Čo poviete, nestálo by za to, najmä v tejto hektickej a na dobré medziľudské vzťahy nežičlivej dobe, vrátiť sa o aspoň 30 či 40 rokov naspäť?