tuzla evden eve nakliyat Elexbet Elexbet giris Hiltonbet Tulipbet Bahis Rehberi
eReport.sk
Ilustračné foto
Ilustračné foto. Zdroj: shutterstock

Naozaj je v  prípravnom konaní neštandardné, ak sa obvineným odoprie prístup k dôkazom? Píše JUDr. Peter Šamko

Komentár sme prevzali z Právnych listov, bez redakčných úprav. Súčasnú právnu diskusiu zaujala problematika, či možno obvineným a ich obhajcom prípravnom konaní, pred skončením vyšetrovania, neumožniť oboznámiť sa v plnom rozsahu s časťami vyšetrovacieho spisu, ktoré obsahujú kompletný prepis zvukových záznamov vyhotovených podľa § 114 Tr. por. (respektíve kompletnú zvukovú nahrávku na nosiči).

Podkladom pre vedenie tejto odbornej diskusie je mediálne známa trestná vec, v ktorej bolo vznesené obvinenie na základe zvukových záznamov vyhotovených podľa § 114 Tr. por. s tým, že obvinené osoby (a ich obhajcovia) mali, podľa medializovaných informácií, zatiaľ možnosť sa oboznámiť s tou časťou zvukových prepisov, ktoré boli použité na vznesenie obvinenia, avšak doposiaľ im nebolo umožnené, aby sa oboznámili s kompletnými (všetkými) zvukovými záznamami, ktoré boli na základe príkazu súdu vyhotovené. Podstatné je aj to, že doposiaľ nebolo vyšetrovanie v tejto veci skončené a dokazovanie v prípravnom konaní stále prebieha.

Mohlo by vás zaujímať

  1. Na kombosnímke zľava obvinený Marek Kaňka a jeho kamarát Eduard Heger.
  2. Prezident Policajného zboru SR Štefan Hamran počas tlačovej konferencie.
  3. Štefan Hamran

V tomto smere sa v mediálnom priestore vyskytli viaceré „ostré“ vyjadrenia a to napríklad, že ide o postup zjavne v aplikačnej praxi neštandardný, ktorý je v rozpore s Trestným poriadkom a to hlavne s právom na obhajobu a že je evidentne rozporný s ustanovením § 114 ods. 6 a 8 Tr. por. v spojení s ustanovením § 115 ods. 6 Tr. por. Samozrejme nechýbajú ani kváziodborné vyjadrenia, že tu ide o jasný text zákona, ktorý si stačí len prečítať a že fakticky len určitá časť orgánov činných v trestnom konaní takto protiprávne postupuje a to práve v tejto konkrétnej trestnej veci. A nechýba ani verejná patetická výzva adresovaná generálnemu prokurátorovi, aby vo veci zakročil.

Zákon treba čítať. To je fakt… Ale pokiaľ možno celý a nie len vybrané ustanovenia, ktoré sa hodia. Manipulovať sa totiž dá nielen verejná mienka, ale aj výklad zákona.

Cieľom tohto príspevku je preto prispieť do tejto odbornej diskusie a zodpovedať otázku, či môže byť v súlade so zákonom, ak v prípravnom konaní počas určitej časti vyšetrovania, nie sú obvinenému a jeho obhajcovi sprístupnené časti dôkazov (časti vyšetrovacieho spisu) a v neposlednom rade zodpovedať aj otázku, či je skutočne v praxi neštandardné, že orgány prípravného konania dočasne neumožnia obvineným (a ich obhajcom) nahliadať do častí vyšetrovacieho spisu, či oboznámiť sa s konkrétnymi dôkazmi v ich celosti.

Na úvod je nutné uviesť, že vo vyšetrovacom spise je nevyhnutné uchovávať záznam telekomunikačnej prevádzky v jeho celosti (t. j. kompletný záznam celej doby zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky) a to na vhodných elektronických nosičoch. Uvedené platí rovnako aj ohľadne vyhotovovania obrazového, zvukového, či obrazovo-zvukového záznamu. Tieto skutočnosti možno vyvodiť z ustanovení § 114 ods. 6 Tr. por. a § 115 ods. 6 Tr. por. Pokiaľ sa tak nestane a do spisu by boli založené len vybrané záznamy a zvyšné by boli napríklad zničené, išlo by o dôkaz nepoužiteľný v súdnom konaní (primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Toš/4/2009 zo dňa 19.11.2009). Uvedené možno vyvodiť aj z rozhodnutia ESĽP vo veci Matanovič proti Chorvátsku.

Problémom je, že nikde v zákone nie je uvedené, kedy počas prípravného konania majú byť takéto záznamy (vyhotovené v zmysle § 114, či § 115 Tr. por.) v celosti založené do vyšetrovacieho spisu, respektíve, kedy musia byť obvinenému, či jeho obhajcovi v prípravnom konaní sprístupnené vo svojej celosti, ak sú tu závažné dôvody v zmysle § 69 ods. 2 Tr. por. (ide tu o situáciu, keď obvinený má možnosť sa oboznámiť s tou časťou záznamov, ktoré boli využité na vznesenie obvinenia, avšak zatiaľ nie s celým, kompletným vyhotoveným záznamom, pričom doposiaľ nebolo vyšetrovanie skončené).

Platí pritom, že podľa § 115 ods. 6 veta prvá Tr. por., ak sa má záznam použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť doslovný prepis záznamu v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie (z uvedeného ustanovenia vyplýva, a tak sa aj v praxi bežne postupuje, že doslovný prepis záznamu postačí vyhotoviť len v tej časti, ktorá je relevantná pre danú trestnú vec, napríklad na vznesenie obvinenia, a tá sa má sprístupniť obvinenému, keďže je na nej vystavané obvinenie, avšak kompletný záznam v jeho celosti nemusí byť obvinenému sprístupnený v rovnakom čase, ak sú tu skutočnosti uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 Tr. por.).

Musí byť teda postup orgánov činných v trestnom konaní spočívajúci v tom, že v prípravnom konaní zatiaľ odmietnu obvinenému, či jeho obhajcovi nahliadnuť do určitých časti vyšetrovacieho spisu, respektíve do konkrétneho dôkazu nutne v rozpore so zákonom? Samozrejme, že nemusí…

Trestný poriadok obsahuje totiž aj ustanovenie § 69 Tr. por., ktoré sa týka nahliadania do spisov. Toto ustanovenie je pritom v pomere špeciality k ustanoveniu § 114 ods. 6, či § 115 ods. 6 Tr. por. (z toho hľadiska, či a kedy je možné odoprieť obvinenému prístup k niektorým dôkazom, či ich častiam), t. j. toto ustanovenie upravuje pravidlá prístupnosti k vyšetrovaciemu spisu, teda aj k jednotlivým dôkazom počas prípravného konania.

Ustanovenie § 69 ods. 2 Tr. por. pritom umožňuje orgánom činným v trestnom konaní, aby v prípravnom konaní právo nazerať do spisu a s ním spojené práva (napríklad aj právo na kópiu celého spisu, či niektorého z dôkazov) odmietli zo závažných dôvodov a to najmä ak v spise nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvodov odmietnutia nazrieť do spisu, či jeho časti preskúmava prokurátor a pokiaľ ide o rozhodnutie prokurátora, jeho nadriadený prokurátor. 

Právo na poznanie celého spisu, či všetkých zabezpečených dôkazov (t. j. aj zvukových záznamov v ich celosti) nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému potom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy (táto posledná veta ustanovenia § 69 ods. 2 Tr. por. teda stanovuje kedy najneskôr musí byť daná obvinenému a jeho obhajcovi možnosť poznať všetky dôkazy a to aj v ich celosti).

Z uvedeného vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní majú v prípravnom konaní právo odoprieť obvinenému, či jeho obhajcovi právo nazerať do spisu a teda v rámci prípravného konania môžu rozhodnúť aj tak, že obvinenému a jeho obhajcovi sprístupnia len tú časť zabezpečených záznamov vyhotovených v zmysle § 114 Tr. por., ktoré využili na vznesenie obvinenia (čo vyslovene pripúšťa aj veta prvá ustanovenia § 115 ods. 6 Tr. por.), avšak nie zatiaľ aj kompletný záznam v jeho celosti. Môžu tak pritom urobiť len zo závažných dôvodov (musia ho však obvinenému sprístupniť celý a kompletný najneskôr v čase, keď obvineného upozornia na možnosť preštudovať si spis).

Pokiaľ ide o závažné dôvody v zmysle § 69 ods. 2 Tr. por., tak pri záznamoch podľa § 114, či § 115 Tr. por. to býva v aplikačnej praxi väčšinou obava, že by mohlo byť sťažené, či marené trestné konanie pri objasňovaní napríklad možnej inej trestnej činnosti, ktorá by mohla byť, či je zachytená na takýchto záznamoch, ak by ich mal obvinený k dispozícii v celosti ihneď (napríklad záznam zachytáva aj možnú trestnú činnosť inej osoby v inom skutku, než je konanie, pre ktoré už bolo vznesené obvinenie, a orgány činné v trestnom konaní by tak mohli ohroziť objasňovanie tohto podozrenia, ak by sprístupnili záznam v celosti obvinenému hneď).

Je možné polemizovať, či je takýto postup správny, či sa nedá zneužívať, avšak za súčasnej právnej úpravy je súladný s ustanovením § 69 ods. 2 Tr. por. a preto, ak sú skutočne zistené závažné dôvody na odmietnutie práva nazerať do spisov v prípravnom konaní, nie je možné hovoriť o tom, že ak v priebehu prípravného konania nedostane obvinený, či jeho obhajca kompletný zvukový záznam v jeho celosti ihneď ako o to požiada, že ide o porušenie zákona, či porušenie práva na obhajobu.

Pomerne prekvapivé sú aj tvrdenia, ktoré označujú takéto konanie orgánov činných v trestnom konaní za neštandardné. Zrejme väčšina obhajcov sa už vo svojej praxi stretla s tým, že im bolo odmietnuté vyšetrovateľom, či prokurátorom oboznámiť sa v prípravnom konaní s časťou vykonaného dokazovania a to s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 2 Tr. por. A taktiež nie je nič výnimočné, že takéto odmietnutie, či odopretie trvá aj pomerne dlhú dobu. Netvrdím, že je to správne, ale tvrdím, že je to v praxi bežné a preto vytvárať dojem a jednostranne ovplyvňovať verejnú mienku, že sa v konkrétnej mediálne známej kauze deje niečo neštandardné, čo sa bežne v praxi nevyskytuje, je nekorektné a zavádzajúce.

Tak napríklad v inej známej kauze „Búrka“, nebolo obvineným (niektorí z nich boli vtedy dokonca vo väzbe) a ich obhajcom umožnené 10 mesiacov sa oboznámiť s kompletnou prvotnou výpoveďou kajúcnika, ktorú vykonal pred vznesením obvinenia a ktorá bola rozhodujúcim dôkazom na vznesenie obvinenia, pričom takýto postup zvolil vyšetrovateľ a súhlasila s ním aj dozorová prokurátorka UŠP (obvineným bolo teda dlhodobo odmietnuté nahliadnuť do zápisnice o tejto výpovedi a bolo im tiež odmietnuté vyhotoviť si kópiu tejto výpovede). Pokiaľ obvinené osoby takýto postup namietali, tak im bolo vysvetlené, že pre nich podstatná časť výpovede kajúcnika je odcitovaná v rámci odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia a preto nie je dôvod, aby im bola hneď poskytnutá kompletná výpoveď svedka vo svojej celosti, t. j., aby poznali celý obsah výpovede kajúcnika.

Boli aj vtedy verejné výzvy policajných funkcionárov, aby vo veci zakročil generálny prokurátor? Kritizoval vtedy (okrem obhajcov obvinených) niekto tento postup? Nie…Tak čo sa teraz zmenilo?

Aj tu možno mať výhrady, či bol takýto postup správny, respektíve, či nešlo iba o účelový postup orgánov činných v trestnom konaní, avšak aj tu je nutné pripustiť, že takýto postup mohol byť aj zákonný, t. j. že mohol teoreticky existovať nejaký závažný dôvod, prečo orgány činné v trestnom konaní nechceli obvineným sprístupniť hneď v celosti výpoveď svedka, ktorého výpoveď bola kľúčová pre vznesenie obvinenia a prečo s tým čakali až takmer rok.

Prečo je teda takýto postup teraz označovaný za neprijateľný, či neštandardný, keď je prijateľný, využívaný a teda štandardný v iných trestných veciach? Sú tu rôzne kategórie obvinených osôb pri ktorých sa má ten istý zákon vykladať odlišne? Platí ustanovenie § 69 ods. 2 Tr. por. len pre niektorých obvinených a pre iných nie? Zákon by mal platiť pre každého rovnako, avšak zrejme nie každý je každý…

Pokiaľ sa teda vedie odborná debata o tom, či obvinený, respektíve jeho obhajca má mať prístup v prípravnom konaní k všetkým dôkazom, ktoré majú orgány činné v trestnom konaní k dispozícii a to hneď, prípadne, v ktorom štádiu prípravného konania by sa tak malo stať, tak by nemala byť vedená jednostranne v prospech ovplyvňovania (až masírovania za pomoci mediálneho turné viacerých osôb) verejnej mienky v konkrétnej preferovanej trestnej veci a to na podklade zmanipulovaného výkladu zákona, ale mala by byť vedená objektívne a komplexne, t. j. malo by byť diskutované hlavne ustanovenie § 69 ods. 2 Tr. por. a jeho policajné využívanie (či zneužívanie) v praxi, jeho možný výklad, či možné obsahové zmeny.

Zdroj: právne listy


KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Naozaj je v  prípravnom konaní neštandardné, ak sa obvineným odoprie prístup k dôkazom? Píše JUDr. Peter Šamko

Odoberať
Upozorniť na
3 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Celebrity

Šport

Zaujímavosti

cialis
findik haber oku