Trump upúšťa od plánu na trojstranné rokovania s Putinom a Zelenským

Podľa zistení denníka The Telegraph by Kyjev privítal prímerie, ktoré by zmrazilo konflikt na súčasnej frontovej línii, no bez medzinárodného uznania ruskej okupácie.

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že je ochotný stretnúť sa s Vladimirom Putinom aj bez účasti Volodymyra Zelenského, čím ustúpil od svojho pôvodného sľubu, že sa zapojí len do trojstranných mierových rozhovorov.

Trumpova otočka

Ešte vo štvrtok viaceré médiá citovali predstaviteľov Bieleho domu, podľa ktorých by sa rokovanie mohlo uskutočniť len v prípade, že by ruský prezident súhlasil so stretnutím so svojím ukrajinským náprotivkom.

Na otázku, či Putin musí hovoriť so Zelenským predtým, ako sa stretne s ním, Trump vo štvrtok večer odpovedal: „Nie, nemusí. Nie, nie – chcú sa so mnou stretnúť a ja urobím všetko, čo môžem, aby som zastavil zabíjanie.“

Kremeľský poradca Jurij Ušakov oznámil, že stretnutie Putina a Trumpa sa uskutoční „v najbližších dňoch“ a ako možný dejisko sa spomínajú Spojené arabské emiráty. Námestník ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij uviedol, že obaja lídri sa dohodli na mieste, ktoré zatiaľ nechcú zverejniť.

Putin zároveň naznačil, že zatiaľ nie je pripravený na osobné stretnutie so Zelenským: „Aby k tomu došlo, musia sa vytvoriť určité podmienky. Bohužiaľ, sme od toho ešte ďaleko.“

Bývalý britský minister obrany Ben Wallace vyzval, aby bola k mierovým rokovaniam prizvaná aj Veľká Británia, pretože prítomnosť európskej mocnosti by zabránila tomu, aby Zelenského „šikanovali“ jeho americký a ruský náprotivok.

Trumpov ústupok od požiadavky trojstranného formátu prichádza v čase, keď sa objavili detaily navrhovaného amerického mierového plánu, ktorý by mal byť základom rokovaní medzi Washingtonom, Kyjevom a Moskvou.

Prvé stretnutie po siedmich rokoch

Podľa poľského portálu Onet by stratégia ukončila dlhodobú vojnu prímerím, bez oficiálnej mierovej dohody. Rusko by si de facto udržalo kontrolu nad okupovanými územiami, no Ukrajina by nemusela tieto územia oficiálne postúpiť Moskve. Kľúčové je, že Kyjev by nebol nútený vzdať sa ambícií vstupu do NATO ani zastaviť dodávky západných zbraní.

Americký návrh by od Putina vyžadoval, aby ustúpil od svojich predchádzajúcich požiadaviek – úplného postúpenia štyroch ukrajinských regiónov a ukončenia vojenskej podpory zo Západu.

Navrhované rokovania medzi Trumpom a Putinom by boli ich prvým stretnutím po siedmich rokoch. Podľa Ušakova sa Moskva a Washington „v zásade“ dohodli na formáte rozhovorov medzi štyrmi očami po tom, čo Trump vyjadril pochybnosti o širších rokovaniach so Zelenským.

V Kyjeve tieto dohady odmietli. Hovorca Zelenského zdôraznil, že počas rozhovorov nič podobné neodznelo a že americký podnikateľ Steve Witkoff, ktorý sa mal k téme vyjadriť, hovoril o iných otázkach.

Zelenskyj vo štvrtok telefonoval viacerým európskym lídrom, aby získal podporu pre vznikajúci plán. Nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi povedal, že sa nebojí rokovať s Putinom: „Ukrajina sa nebojí stretnutí a očakáva rovnaký odvážny prístup od ruskej strany.“

Po rozhovore s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom uviedol: „Pamätáme na potrebu skutočného prímeria. Ukrajina je naň pripravená a z Ruska zatiaľ neprišla jasná verejná reakcia.“

Zelenského priznanie a zmena verejnej mienky

Objavili sa obavy, že Putin by mohol využiť rozhovory medzi štyrmi očami s Trumpom na to, aby ho presvedčil k ústupkom za chrbtom Zelenského v snahe rýchlo dosiahnuť mier.

Ben Wallace varoval, že bez prítomnosti európskeho hráča by hrozilo, že „dvaja agresívni lídri“ – Trump a Putin – by Zelenského pritlačili k nevýhodnej dohode.

Podľa zistení denníka The Telegraph by Kyjev privítal prímerie, ktoré by zmrazilo konflikt na súčasnej frontovej línii, no bez medzinárodného uznania ruskej okupácie. Ukrajinská ústava totiž neumožňuje prezidentovi ani parlamentu jednostranne meniť územné usporiadanie krajiny alebo akceptovať porušenie jej územnej celistvosti.

Zelenskyj však už priznal, že oslobodiť okupované územia vojenskou silou už nie je možné a že bude potrebné hľadať diplomatické riešenia.

Podľa prieskumu agentúry Gallup, zverejneného vo štvrtok, chce s Ruskom bojovať „až do víťazstva“ už len štvrtina Ukrajincov, čo ukazuje prudký pokles viery verejnosti vo vojenské riešenie konfliktu.

Zdroj: TelegraphbyKyjev