Transparentné slovenské súdnictvo? Ani omylom. Sudca Jaček je vraj toho „žiarivým vzorom“

Sudcovia a súdy by mali byť nestranné a čisté nielen vo výrokoch, ale aj v ich obsadenosti. Mali, lenže realita na Slovensku je úplne iná. A to súčasná koalícia sľubovala očistu súdnictva a transparentnosť. Chiméra ako hrom.

Na naše súdnictvo nadávajú ľudia vo všetkých kútoch republiky. Nezmenila to ani šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková, ktorá sa o to vraj všemožne snaží. Na oko to možno aj tak vyzerá, že chce spraviť očistu, lenže realita je od sľubov na míle vzdialená. Hovorí o tom aj prepletenec, v ktorom hrá významnú úlohu sudca Anton Jaček. Má to byť ministerkin obľúbenec, o čom svedčí skutočnosť, že ho Mária Kolíková od roku 2020 vymenovala už zhruba 30 krát do výberových komisií na predsedov súdov. Sudca Jaček, známy tým, že má „názorovú zhodu“ s Kolíkovou, v nedávnej dobe vyhral výberové konania na predsedu Krajského súdu v Trnave. Je tiež členom občianskej iniciatívy „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ), v ktorej je 20 aktívnych sudcov z celého Slovenska, a ktorú mnohí mylne označujú ako sudcovskú stavovskú organizáciu.

Zakladateľkou ZOJ je aj Katarína Javorčíková, ktorá sedí v súdnej rade, lenže do nej sa ako sudkyňa nikdy nedostala! Stačilo, že je nominantkou vlády. Anton Jaček bol nielen členom výberovej komisie, ktorá vybrala predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu, ale aj komisie, ktorá vybrala predsedu Okresného súdu v Žiline Petra Hrnčiara. Lenže pozor! V komisii, ktorú menovala ministerka Kolíková, a ktorá vybrala Jačeka za predsedu, sedel na oplátku Hrubala aj Hrnčiar. Okrem nich i ďalšie dve členky ZOJ – Darina Kuchtová a Mária Tóthová. Všetci štyria sú členovia ZOJ, ktorý, ktorý má na svojej webovej stránke heslo „Transparentnosť, spravodlivosť, otvorenosť“. Dobré nie? Skôr by sa hodilo heslo (Ne)Transparentnosť a (NE)otvorenosť.

V Súdnej rade chceli mať zastúpenie „svojich ľudí“

Ale poďme pekne ďalej. Sudca Jaček sa výberovú komisiu snažil „namotivovať“ aj tým, že už zháňa pozemky alebo budovy, v ktorých by mohol sídliť nový krajský súd v Trnave, ktorý pretláča ministerka Kolíková. V čase výberového konania počítal totiž s tým, že súdna mapa ministerke prejde, a on sa už videl ako predseda mega odvolacieho trnavského súdu, ktorému predsa treba novú budovu. Lenže… Z prostredia Krajského súdu v Trnave sme sa ale dozvedeli, že zamestnancov, ktorých by sa nová súdna mapa dotkla najviac, Jaček odmietol púšťať na protesty a zabezpečiť im do Bratislavy dopravu, hoci protesty boli organizované justičnými odbormi po celom Slovensku. Predsedovi odborov navyše odkázal, „že ak bude chcieť niekto od nás ísť na protest, tak na dovolenku a vlastné náklady“.

Toto sa dialo za situácie, keď sudcovia a predsedovia z iných súdov podporili protesty odborárov aj osobnou účasťou. Proti Jačekovi, miláčikovi Kolíkovej, sa však búri sudcovská rada pri Krajskom súde v Trnave. Tá je zložená zo sudcov, ktorých si zvolil sami sudcovia. Kolíková a Jaček sa netaja, že v nadchádzajúcich voľbách by chceli mať v Súdnej rade zastúpenie „svojich ľudí“, teda tých, ktorí majú názorovú zhodu s nimi aj s Mazákom, politickým nominantom v súdnej rade. Otvorenosť teda ako hrom. Redakcii bola doručená Zápisnica a uznesenie zo zasadnutia Sudcovskej rady pri Krajskom súde v Trnave zo dňa 14. 3. tohto roku, z ktorej vyplývajú neobvykle napäté vzťahy niektorých sudcov s týmto „pánom“ predsedom súdu.

Pokus zneužiť právomoci na osobné satisfakcie

Patrí medzi nich aj sudkyňa Ľuboslava Vanková. Jaček požiadal sudcovskú radu o zaujatie stanoviska k jeho žiadosti zo dňa 15.11.2021 k údajným nepravdivým tvrdeniam sudkyne tohto súdu, JUDr. Vankovej. Spor vznikol preto, lebo Jaček ju chcel preložiť z civilného na obchodný úsek, pričom podľa tvrdenia Jačeka mala menovať iných sudcov civilného úseku, ktorých navrhovala preložiť na obchodný úsek. Sudkyňa to poprela a napísala všetkým sudcom mail, že Jaček klame a týchto sudcov menoval práve on sám. Spor skončil zaujímavým výsledkom, lebo Sudcovská rada Jačeka nepodržala. Podľa nej sa pokúša zneužiť svoje právomoci predsedu súdu na dosiahnutie osobnej satisfakcie tým, že ak sudcovská rada podľa jeho predstáv skonštatuje porušenie etických pravidiel sudkyňou Vankovou, následne bude môcť Jaček podať na Vankovú disciplinárny návrh.

Jaček podľa rady vraj mylne chápe Sudcovskú radu ako orgán, o ktorý sa chce opierať, alebo ktorý bude dávať predsedovi za pravdu. Napokon bol prijatý záver, že Sudcovská rada považovala za podstatné vecné výhrady, ktoré mala JUDr. Vanková, s ktorými sa stotožnila a v komunikácii medzi Vankovou a Jačekom nenašla žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so zásadami sudcovskej etiky, a ktoré by bolo možné označiť u Vankovej ako neprofesionálne, nedôstojné a neetické. Zameriavanie sa na obsah rozhovoru a jeho následnú interpretáciu považovala za odvádzanie pozornosti od skutočných problémov, ktoré vznikli s preložením JUDr. Vankovej na obchodný úsek. Tým sa to však nekončí a príbeh Kolíkovej obľúbenca pokračuje.

„Miláčik“ spravil niečo, na čo nemal kompetencie

Sudcovská rada prerokovala aj podnet sudcu Okresného súdu Piešťany na prejednanie postupu Jačeka, ktorý v rozpore so svojimi kompetenciami zvolal pracovnú poradu predsedov všetkých okresných sudcovských rád obvodu Krajského súdu v Trnave. Chcel s nimi prebrať blížiace sa voľby do Súdnej rady. Chcel sa s nimi baviť o tom, čo patrí výlučne do kompetencie sudcovských rád (navrhovať kandidáta do Súdnej rady) a nie predsedu súdu. Aj v tomto prípade sudcovská rada skonštatovala, že odmieta takýto zásah Jačeka do sudcovskej samosprávy aj tým, že takéto stretnutie zvolal bez vedomia predsedníčky sudcovskej rady krajského súdu. Takže Quo vadis slovenské súdnictvo? K otvorenosti, transparentnosti a očiste určite nie.