Ubehlo doslova iba niekoľko hodín od toho, kedy v stredu poslanci parlamentu schválili obrannú zmluvu so Spojenými štátmi. A v rovnaký deň jej dala definitívne požehnanie aj hlava štátu. Pripomíname, že poslanci NR SR ju schválili v stredu predpoludním zhruba 20 minút pred 12.00 h. A pred 19.00 h už vyšla správa o tom, že Zuzana Čaputová predmetnú dohodu s USA ratifikovala a teda dokument uviedla do platnosti. Tak, to bolo fakt rýchle, pani prezidentka. Rovnako rýchle, ako aj rokovanie o zmluve, kedy koalícia zrušila na mimoriadnom rokovaní poslancom rozpravu o nej. Jednoducho, išlo to naozaj závratne rýchlo.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v stredu ratifikovala dohodu o obrannej spolupráci (DCA) Slovenska s USA. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Racionálny dôvod na podozrievanie tu vraj nie je
„Interpretačná doložka, ktorú som k dojednanému textu zmluvy priložila, je súčasťou ratifikačnej listiny, a je teda záväznou interpretáciou zmluvy aj pre ďalšie generácie politikov pri jej aplikácii. Táto doložka spolu s doložkou druhej zmluvnej strany potvrdzujú, že Slovensko aj Spojené štáty americké si dojednaný text zmluvy vykladajú v zhode a že racionálny dôvod na podozrievanie z iných postranných úmyslov tu nie je,“ uviedla hlava štátu.
Dohoda vstúpila do platnosti
Prezidentka pripomenula, že text z dohody, ktorú v stredu odobril parlament, vyrokovali bývalá a súčasná vláda. „Dnes boli splnené všetky podmienky na nadobudnutie platnosti dohody o obrannej spolupráci zo strany Slovenskej republiky, rovnako ako to bez straty suverenity pred nami urobilo 23 ďalších členských štátov Aliancie. Vrátane všetkých našich susedov na hranici Aliancie, teda aj Maďarska, Poľska, Bulharska, Rumunska a pobaltských štátov,“ skonštatovala.
Žilinka vraj nepochopil fakty
Upozornila na to, že prijímanie tejto dohody sprevádzalo šírenie dezinformácií, ale aj prirodzené obavy, ktoré bolo potrebné vysvetľovať. Je však podľa nej nepochopením faktov, ak ju niekto porovnáva k okupačnej zmluve po roku 1968, keď sovietske vojská uskutočnili násilnú vojenskú inváziu na naše územie.
„Je neúctou k obetiam invázie v roku 1968 prirovnávať niekoľko rokov vyjednávanú zmluvu DCA, schválenú legitímne ustanovenou vládou a zvolenými zástupcami ľudí v parlamente, s formálnou zmluvou podpísanou pod hlavňami okupačných tankov. Porovnanie je absurdné aj pri tvrdenej strate jurisdikcie, keďže vojaci, ktorí vo vtedajšom Československu zabili vyše stovky našich občanov, neboli nikdy súdení ani v Československu, a ani v domovských krajinách vojsk Varšavskej zmluvy,“ povedala prezidentka, pričom zjavne narážala na prejav, ktorý chcel v parlamente prečítať generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Napokon to za neho urobil podpredseda parlamentu Juraj Blanár (Smer-SD), pretože koaliční poslanci nesúhlasili, aby v pléne šéf prokurátorov osobne vystúpil so svojou obsiahlou kritikou dohody s Američanmi.
Zmluva podľa prezidentky nenaruší suverenitu SR
Zmluva podľa nej nenarúša našu suverenitu, nezakladá prítomnosť cudzích vojakov a ani základní na našom území bez rozhodnutia vlády alebo parlamentu, ako to je aj doposiaľ, a nemení platné medzinárodné záväzky Slovenska týkajúce sa držania jadrových zbraní
Dohodu v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Za odsúhlasenie hlasovalo 79 poslancov zo 140 prítomných, proti bolo 60. Má umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory.
Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
Mohlo by vás zaujímať:
Stanovisko prezidentky k schváleniu DCA – plné znenie
Národná rada dnes schválila a následne som ratifikovala Dohodu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými, ktorú dojednali bývalá a súčasná vláda. Pre pochopenie a prijatie tejto zmluvy som sa snažila urobiť maximum. Interpretačná doložka, ktorú som k dojednanému textu zmluvy priložila, je súčasťou ratifikačnej listiny, a je teda záväznou interpretáciou zmluvy aj pre ďalšie generácie politikov pri jej aplikácii.
Táto doložka spolu s doložkou druhej zmluvnej strany potvrdzujú, že Slovensko aj Spojené štáty americké si dojednaný text zmluvy vykladajú v zhode, a že racionálny dôvod na podozrievanie z iných postranných úmyslov tu nie je. Zmluva nenarúša našu suverenitu, nezakladá prítomnosť cudzích vojakov a ani základní na našom území bez rozhodnutia vlády alebo parlamentu, ako to je aj doposiaľ, a nemení platné medzinárodné záväzky Slovenska týkajúce sa držania jadrových zbraní.
Európsky kontinent, vrátane Slovenska, je už niekoľko rokov terčom hybridných útokov, vrátane masívnej dezinformačnej kampane. Potvrdzujú to zistenia našich spravodajských služieb. Jej teritóriom sú ľudské mysle a jej cieľom je oslabenie našich inštitúcií, destabilizácia našej spoločnosti a snaha ešte viac nás vzdialiť od našich spojencov. Prijímanie tejto dohody bolo tiež mohutne sprevádzané šírením dezinformácií, ale aj prirodzenými obavami, ktoré bolo potrebné vysvetľovať. Je však nepochopením faktov, ak počas včerajšej parlamentnej rozpravy k obrannej dohode zazneli slová, ktoré ju porovnávali k okupačnej zmluve po roku 1968.
Bolo povedané, že „táto okupačná zmluva bola pre Slovensko výhodnejšia ako zmluva DCA“. Sovietske vojská však uskutočnili násilnú vojenskú inváziu na naše územie, neprišli na základe zmluvy, ale proti našej vôli a za cenu desiatok obetí. Je neúctou k obetiam invázie v roku 1968 prirovnávať niekoľko rokov vyjednávanú zmluvu DCA schválenú legitímne ustanovenou vládou a zvolenými zástupcami ľudí v parlamente s formálnou zmluvou podpísanou pod hlavňami okupačných tankov.
Porovnanie je absurdné aj pri tvrdenej strate jurisdikcie, keďže vojaci, ktorí vo vtedajšom Československu zabili vyše stovky našich občanov, neboli nikdy súdení, ani v Československu a ani v domovských krajinách vojsk Varšavskej zmluvy.
Dnes boli splnené všetky podmienky na nadobudnutie platnosti Dohody o obrannej spolupráci zo strany Slovenskej republiky, rovnako ako to bez straty suverenity pred nami urobilo 23 ďalších členských štátov Aliancie. Vrátane všetkých našich susedov na hranici Aliancie, teda aj Maďarska, Poľska, Bulharska, Rumunska a pobaltských štátov.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
To bolo rýchle! Čaputová dohodu s USA ratifikovala. Nezdržala sa ostrej výčitky na adresu Žilinku