Tisíce Iračanov vyšli v nedeľu do ulíc, aby odsúdili „amerických okupantov“

Generálmajor Solejmání (62), veliteľ zahraničných operácií iránskych Revolučných gárd, bol považovaný za jedného z najvplyvnejších iránskych lídrov, ktorého autorita siahala do Iraku, Sýrie a ďalších častí Blízkeho východu.

Tisíce Iračanov vyšli v nedeľu do ulíc, aby odsúdili „amerických okupantov“ rok po tom, ako americké bezpilotné lietadlo zabilo pri Bagdade vplyvného iránskeho veliteľa Kásema Solejmáního a jeho irackého spojenca abú Mahdího al-Muhandisa. Informovali o tom agentúry AFP a DPA.

Demonštranti prichádzali od skorého rána

Výročie ich zabitia pri útoku neďaleko bagdadského letiska z 3. januára 2020, ktorý dostal úhlavných nepriateľov USA a Irán na pokraj vojny, si pripomenuli aj ľudia v Iráne, no tiež Sýrii, Libanone, Jemene i iných krajinách.

Ulice vedúce na Námestie oslobodenia (Mídán at-Tahrír) v irackej metropole zaplnili tisíce demonštrantov, ktorí tam prichádzali od skorého rána. Niesli so sebou portréty Solejmáního i al-Muhandisa, ako aj vlajky irackých šiitských milícií a transparenty žiadajúce stiahnutie amerických vojakov z Iraku či odplatu za útok.

Do ulíc vyslali veľké počty policajtov a vojakov

Generálmajor Solejmání (62), veliteľ zahraničných operácií iránskych Revolučných gárd, bol považovaný za jedného z najvplyvnejších iránskych lídrov, ktorého autorita siahala do Iraku, Sýrie a ďalších častí Blízkeho východu. Al-Muhandis bol zástupcom veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU), zastrešujúcej organizácie desiatok šiitskych milícií, podporovanej Iránom.

V súvislosti s očakávanými protestmi v Iraku sprísnili bezpečnostné opatrenia a do ulíc vyslali veľké počty policajtov a vojakov. Posilnenie bezpečnosti sa týkalo aj okolia tzv. Zelenej zóny v Bagdade, kde sídlia zahraničné veľvyslanectvá a vládne inštitúcie.

Napätie medzi Washingtonom a Teheránom sa stupňuje, odkedy americký prezident Donald Trump v roku 2018 stiahol USA z tzv. jadrovej dohody svetových veľmocí s Iránom a obnovil sankcie voči islamskej republike, čo jeho vláda označila za stratégiu „maximálneho tlaku“.

Zdroj: tasr