Afganské militantné hnutie Taliban, ktoré prevzalo moc v krajine, získalo spolu s ňou aj zásoby nerastných surovín v hodnote približne 1 bilióna USD (856,82 miliardy eur). Vrátane tých, ktoré môžu poháňať svet pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.
Afganistan sa pritom už dlho snaží využiť svoje obrovské zásoby nerastov. A Taliban čelí zablokovaniu financií po návrate k moci 20 rokov od svojho zvrhnutia, pretože hlavní darcovia zastavili svoju podporu Afganistanu. Nekonečné vojny a slabá infraštruktúra zabránili krajine ťažiť z predaja kovov, ktoré by mohli zvýšiť jej ekonomické bohatstvo.
Nerasty v Afganistane
Podľa januárovej správy US Geological Survey (USGS) v Afganistane sa nachádza bauxit, meď, železná ruda, lítium a vzácne zeminy. Meď, ktorá je potrebná na výrobu káblov, sa tento rok stala „horúcou komoditou“ a jej ceny sa vyšplhali na vyše 10000 USD za tonu. Lítium je zase dôležitým prvkom pri výrobe batérií pre elektromobily, solárnych panelov a veterných elektrární.
Medzinárodná agentúra pre energetiku predpovedá, že globálny dopyt po lítiu do roku 2040 vzrastie viac ako štyridsaťnásobne. A Afganistan „sedí na obrovskom zdroji lítia, ktoré sa dodnes nečerpá,“ povedal Guillaume Pitron, autor knihy „Vojna o vzácne kovy“. Afganistan je bohatý tiež na prvky vzácnych zemín – neodým, prazeodým a dysprózium, ktoré sa používajú v sektore čistej energie. USGS odhaduje hodnotu nevyužitého nerastného bohatstva krajiny na 1 bilión USD, zatiaľ čo afganskí predstavitelia tvrdili, že je to trikrát viac.
Afganistan je na tom lepšie pokiaľ ide o získavanie drahých kameňov, ako sú smaragdy a rubíny, ako aj polodrahokamy turmalín a lapis lazuli, ale aj tomto odvetví naráža na problémy s nelegálnym pašovaním do Pakistanu. V krajine sa ťaží aj mastenec, mramor, uhlie a železo. Aj keď nástup Talibanu k moci môže odradiť zahraničných investorov, jednou z krajín, ktorá sa zdá byť ochotná s nimi obchodovať, je Čína. Druhá najväčšia ekonomika sveta uviedla, že je pripravená na „priateľské a kooperatívne“ vzťahy s Afganistanom po vstupe Talibanu do Kábulu.
Najväčšie ložisko na svete
Štátna spoločnosť China Metallurgical Group Corporation získala v roku 2007 práva na prenájom obrovského ložiska medenej rudy Mes Aynak na 30 rokov a ťažbu 11,5 milióna ton komodity. Podľa čínskeho štátneho bulvárneho denníka Global Times sa ťažba medi z druhého najväčšieho nevyužitého ložiska na svete ešte nezačala pre „problémy s bezpečnosťou“. Global Times však s dovolaním sa na zdroj z čínskej firmy uviedol, že „zváži jeho opätovné otvorenie po stabilizácii situácie a medzinárodnom uznaní vlády Talibanu vrátane jej uznania zo strany Číny“.
Hoci čínski lídri nie sú „nadšení“ nástupom Talibanu k moci, „nedovolia, aby princíp stál v ceste pragmatizmu,“ uviedol v blogu Ryan Hass, vedúci pracovník think-tanku Brookings Institution so sídlom vo Washingtone. Nedostatočný rozvoj medenej bane Mes Aynak napriek veľkým investíciám Pekingu stoja za jeho ochotu prejaviť trpezlivosť pri dosahovaní návratnosti investícií, dodal.
Prečítajte si:
Aj francúzsky expert Guillaume Pitron poznamenal, že Číňania nepodmieňujú svoje obchodné dohody dodržiavaním demokratických princípov. No nemyslí si, že sa z Afganistanu stane El Dorado minerálov. „Na to potrebujete veľmi stabilné politické prostredie,“ povedal Pitron. Medzi objavením ložiska nerastov a začiatkom ťažby môže podľa neho ubehnúť aj 20 rokov. „Žiadna spoločnosť nebude chcieť investovať, ak nebude existovať stabilný politický a právny systém,“ dodal.
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Taliban zdedil OBROVSKÝ majetok: Hodnota nerastov sa vyšplhala na enormnú sumu