Stand-up komik Michael Szatmary: „Z čoho budem žiť zajtra, presne neviem.“

Túžil byť muzikantom, ako zahraničný redaktor pracoval v dvoch televíziách, ale slávu získal až ako stand-up komik. „Som extrovert, ktorý má rád samotu. No milujem bary, kluby, whisky, víno, spoločnosť múdrych a vtipných ľudí a humor. Kde sa dá toto všetko spojiť? Len pri stand-up comedy,“ tvrdí Michael Szatmary (46).

Z Markízy do klubov

V mladosti túžil po kariére muzikanta. Istý čas pôsobil aj ako dídžej. Osud ho však zavial do dvoch slovenských televízií. Ako zahraničný spravodajca pôsobil v TA3, neskôr deväť rokov v TV Markíza. „Bol som pri zdroji informácií. Vedel som, čo sa deje vo svete a videl som každý deň výsledok svojej práce večer v televíznych novinách. Neznášam stereotyp, ten totiž ubíja moju kreativitu. A spravodajstvo, aj keď sa to možno zdá zvonka niekomu nudné, určite nie je. Každá reportáž je iná, každý príbeh je iný,“ hovorí po rokoch.

Práca v televízii ho bavila a snažil sa ju robiť kvalitne. „V prípade, že sa nakrúcala komplexnejšia vec, napríklad americké voľby, ako redaktor som si musel veľa vecí naštudovať, naučiť sa, prípadne sa dovzdelať. Niekto má rád aj stres z termínov, ktoré ho posúvajú dopredu. Ja som skôr ten typ, ktorý veci, ktoré mal urobiť dnes, odloží na zajtra,“ priznáva Michael.

V TV Markíza pracoval dlhých deväť rokov. Už počas tejto práce sa postupne rozbiehala jeho kariéra stand-up komika. Odchod z najsledovanejšej televízie nikdy neoľutoval. „Popri spravodajstve som už začal vystupovať večer v kluboch. Narodila sa nám dcéra a ja som si uvedomil, že začínam nestíhať. Predstav si, že si do pol ôsmej večer v televízii a potom letíš na ôsmu do klubu, kde si skoro do polnoci. Nevidíš ani denné svetlo, ani rodinu. Chcel som byť pri všetkom a robiť všetko naraz. To sa však nedalo, a tak som urobil rozhodnutie, ktoré najprv vyzeralo ako nezodpovedné, ale do korony sa celkom vyplácalo,“ myslí si úspešný komik.

Michael mal odmalička rád pozornosť, humor a publikum. To všetko sa výborne spojilo pri stand-upe. „Mňa od malička lákalo pódium a kamery. Najprv som chcel byť slávny muzikant, to sa nepodarilo, potom úspešný redaktor. To sa síce podarilo, ale ani tak ma nikto nepoznal. Sláva ma stretla až pri stand-upe. Ale to je len jedna strana mince,“ tvrdí.

Nové prostredia mu doslova učarovalo. „Som extrovert, ktorý má rád samotu. No milujem bary, kluby, whisky, víno, spoločnosť múdrych a vtipných ľudí a humor. Kde sa dá toto všetko spojiť? Len pri stand-up comedy,“ smeje sa zabávač.

Humor sa u neho prejavil už v detstve. „Keď prišla mama po mňa do škôlky a povedala mi, že nás otecko opustil, odpovedal som, super, aspoň budem mať dvakrát Vianoce. A potom sa humor znova pripomenul, keď som v škole prírody vymýšľal a rozprával spolužiakom hororové príbehy. Báli sa spať potme a ja som sa na tom veľmi zabával,“ spomína škodoradostne.

Jeho púť vtipálka pokračovala aj na strednej škole. „Do tretice to už bolo na gymnáziu, kde som bol triedny šašo a vždy sa čakalo, kým príde Szatmary, že potom už bude sranda. Alebo odíde? To si už nespomínam,“ žartuje.