17. november bol vraj bojom za slobodu a demokraciu, no spustila ho ŠtB fiktívnou smrťou študenta

Oslavujeme ho ako deň hrdinského boja za slobodu a demokraciu, ale 17. november 1989 bol skôr vtedajším režimom vopred a dobre pripravenou udalosťou, teda podvodom, ktorý odštartovala lož o mŕtvom študentovi.

Bývalý príslušník Štátnej bezpečnosti (ŠtB), Ludvík Zifčák, ktorý mal 17. novembra 1989 na Národnej triede zohrávať úlohu mŕtveho študenta Martina Šmída, poskytol v roku 2019 rozhovor televízii Prima, kde opísal priebeh udalostí. Podľa neho je Nežná revolúcia dielom nie disidentov a študentov, ale Štátnej bezpečnosti. Aj podľa dokumentu Utajené príbehy českých dejín bolo odovzdanie moci v novembri 1989 zmesou spontánnych udalostí a vopred pripraveného scenára.

Agent Zifčák ako mŕtvy študent Šmíd

Zifčák v rozhovore tvrdí, že konal na príkaz vedenia štátnej polície, ktorá chcela šírením fámy o tom, že polícia na Národnej triede zmasakrovala jedného zo študentov, vyprovokovať verejnosť k aktívnemu odporu voči komunistickej vláde. Podľa neho je teda Nežná revolúcia dielom nie disidentov a študentov, ale Štátnej bezpečnosti. Tá však nepredpokladala, že vtedajšie Československo následne úplne zmení svoj režim.

Mladý poručík ŠtB Ludvík Zifčák, neskôr známy ako „mŕtvy študent“ Martin Šmíd, počas pochodu 17. novembra 1989 vystupoval ako študentský aktivista Milan Růžička. Počas demonštrácie sa dostal do čela pochodu a nasmeroval ho na Národnú triedu. S touto základnou tézou pracujú tvorcovia dokumentu Utajené príbehy českých dejín.

Podľa dokumentu však Zifčák nebol len obyčajným agentom. Bol tzv. zakrytým príslušníkom ministerstva vnútra s novou identitou a zároveň „rezidentom“, čo znamená, že riadil sieť agentov podobného zamerania. Títo agenti mali byť ako členovia Socialistického zväzu mládeže (SZM) a študenti infiltrovaní do opozičných študentských hnutí. „Táto skupina mala pod krycím označením agentúra F prísť zo severnej Moravy. Jedno z ich stretnutí malo, mimochodom, prebiehať v hoteli v Slušoviciach,“ uvádza dokumentarista Adam Kretschmer.

Fiktívne študentské hnutie

Popri autentických študentských formáciách tak vzniklo pod patronátom Štátnej bezpečnosti tzv. Nezávislé študentské združenie. Išlo v podstate o spravodajskú operáciu pod vedením Ludvíka Zifčáka alias Milana Růžičku, študenta Vysokej školy baníckej. Zifčák spolu so svojimi dvoma kolegami – Váňom a Fialom – kontaktoval špičky disentu, konkrétne Petra Uhla, Jaroslava Šabatu a Václava Bendu. Medzi vedením fiktívneho študentského hnutia a špičkami disentu prebiehali aj schôdzky.

Zifčák tiež priznal zapojenie sovietskych agentov do celej operácie. Rozkaz, ktorý dostal, podľa neho obsahoval dve časti – prvou bolo predstierať mŕtveho študenta, druhou zmiznúť do Sovietskeho zväzu s novou identitou. K tomu však nikdy nedošlo a Ludvík Zifčák zostal v Československu, kde bol po páde totality odsúdený na 8 mesiacov väzenia.

Demonštrácia na národnej triede

Čo sa vlastne odohralo večer 17. novembra v uliciach Prahy? Pochod, vedený provokatérom Zifčákom-Růžičkom, dorazil na Národnú triedu, kde proti nemu tvrdo zasiahla polícia. Nebolo ťažké uveriť správe, že na mieste zomrel študent Matematicko-fyzikálnej fakulty Martin Šmíd. Niektorí účastníci na mieste videli ležať prikryté bezvládne telo. Išlo však o živého a zdravého „Milana Růžičku“, ktorý len predstieral mŕtveho študenta Šmída. Aby bolo utajenie dokonalé, Zifčák musel svoju pravú identitu skrývať aj pred väčšinou zasahujúcich policajtov, a preto pri zásahu schytal niekoľko rán.

Podľa Zifčáka bolo na demonštrácii niekoľko ďalších dohodnutých osôb, ktoré mali šíriť informáciu o ubitej obeti a dostať ju k západným médiám. Prvou šíriteľkou tejto správy bola tajomná účastníčka demonštrácie Drahomíra Dražská, ktorú pamätníci opisujú ako labilnú osobu a príležitostnú narkomanku. Napriek tomu bola zamestnaná v telefónnej ústredni podliehajúcej dozoru ministerstva vnútra a na vedľajší úväzok pracovala na vrátnici internátu Matematicko-fyzikálnej fakulty, kde býval „študent“ Martin Šmíd. Dražská tvrdila, že Šmíd bol jej kamarát a že ho pri demonštrácii ubili policajti.

Účinok poplašnej správy

Dezinformáciu od nej prevzala disidentská rodina Paynovcov, ktorá ju odovzdala disidentovi Martinovi Uhlovi. Ten so svojou manželkou Annou Šabatovou prostredníctvom Východoeurópskej informačnej agentúry (VIA) vypustili túto správu do sveta.

Správa sa čoskoro objavila vo vysielaní Slobodnej Európy, kde pravdivosť tejto informácie potvrdil anonymný telefonista, ktorý tvrdil, že je zdravotníkom v nemocnici Na Františku a že tam bol 17. novembra skutočne dovezený mŕtvy študent.

Martin Šmíd však nemal byť jedinou obeťou zásahu na Národnej triede. Francúzska agentúra AFP hovorila až o štyroch mŕtvych, čo Československá televízia vyvracala. Všetky tieto poplašné správy zradikalizovali verejnú mienku, čo zjavne vyhovovalo politickej opozícii aj ŠtB.

Vopred naplánovaný 17. november

Už 14. novembra priletel do Prahy generál Gruško, náčelník Správy kontrarozviedky KGB ZSSR, ktorý mal stretnutie v generálnom štábe Československej ľudovej armády (ČSĽA) a mal celé obdobie „strážiť“ z vojenského hľadiska. Zároveň sa mal 16. novembra Zifčák stretnúť s šéfom pražskej správy ŠtB Jiřím Bytčánkom, ktorý ho informoval, že na spoločnej večeri, ktorá sa údajne konala o deň skôr, boli prítomní prvý námestník ministra vnútra generál Alois Lorenc, vedúci 13. oddelenia ÚV KSČ Hegenbart a plukovník Karel Vykypěl. Na tejto schôdzke sa rozhodlo, že Zifčák má zohrávať rolu mŕtveho študenta.

V roku 1989 už veľká časť nomenklatúry spolupracovala s ľuďmi okolo Gorbačova. Rudolf Hegenbart neskôr uviedol, že už na jar 1989 niektorí komunisti otvorene hovorili o tom, že na najvyššiu štátnu funkciu sa počíta s Václavom Havlom. Udalosti 17. novembra tak mohli byť syntézou nečakaných a chaotických náhodných udalostí, ale aj vopred pripravených krokov.

Zdroj: YouTube, iprima.cz