Spojili sily v ťažkých časoch: Malí podnikatelia sa snažia preklenúť krízu

Kým odvetvia ako ubytovanie a doprava pocítili až 70-percentný prepad tržieb počas koronakrízy vyplývajúcej z prvej vlny šírenia vírusu Covid-19, nájdu sa firmy, ktorým sa spojenie síl a zdieľanie nákladov či priestorov vyplatilo. Podarilo a darí sa im to vďaka konceptu takzvanej zdieľanej, respektíve kolaboratívnej ekonomiky, ktorej sa stali súčasťou.

Od kiosku do obchodného centra

To je aj prípad na Slovensku nového konceptu zdieľania obchodných priestorov, respektíve regálov. Malí predajcovia, každý sám osebe schopný obchodovať iba on-line, sa spoločne podieľajú na nákladoch za prenájom priestorov v nákupnom centre s cieľom byť dostupnejší pre zákazníkov, zvýšiť ich počet a generovať väčší zisk. „Pôvodne sme začínali s kioskom v pasáži, ale ekonomika bola neúprosná, tržby pokrývali najmä nájomné. Mať v nákupnom centre predajňu bolo nepredstaviteľné. Reálnym sa to stalo, až keď sme viacerí spojili sily, naša spoločnosť si v nákupnom centre prenajala obchodné priestory a my v nich prenajímame regály ďalším obchodným partnerom. Tým sa rozšíril sortiment tovaru aj počet zákazníkov,“ povedal nám Patrik Gunda z Pop Up Store.

Zdieľanie priestorov a nákladov pomohlo zapojeným značkám prežiť náročné obdobie bez príjmov spôsobené koronakrízou. „Ak by mala každá značka vlastný kiosk, pre koronu by 90 % z nich skrachovalo. V zdieľanej predajni sme však zvládli aj ekonomicky náročné časy, likvidačné to bolo len pre dve značky. Opätovne sa potvrdilo moje presvedčenie, že zdieľaná ekonomika je ekonomikou budúcnosti,“ tvrdí Patrik Gunda.

Až 122 miliónov eur

Za pravdu mu dávajú aj čísla. Podľa údajov Eurostatu je zdieľaná ekonomika výrazným prínosom pre ekonomiku a jej formy sa stále rozširujú. Už nejde len o zdieľanie priestoru na bývanie, nákladov na cestovanie, dopravu či pôžičky. V roku 2019 sa podľa údajov európskeho štatistického úradu do tejto formy ekonomiky zapojilo
19 % Európanov, čo je takmer identické číslo, aké malo v roku 2019 Slovensko (18 %).

Z finančného hľadiska sú posledné známe údaje za rok 2016. Európska komisia vtedy zverejnila štatistiku, podľa ktorej sa príjmy zo zdieľanej ekonomiky u nás vyšplhali takmer na 122 miliónov eur, a to aj napriek tomu, že ako zdroj príjmu sa na Slovensku zdieľaná ekonomika využíva minimálne. V roku 2016 tvorila iba 0,13 % HDP a zamestnávala 3 575 ľudí. Napriek neveľkým počtom ide o najvyššie čísla spomedzi krajín V4. V rámci EÚ sú najväčšími trhmi zdieľanej ekonomiky Francúzsko, Veľká Británia a Španielsko.

Oslovuje mladých

Analytici sa zhodujú v názore, že vplyvom koronakrízy, keď klesajú zisky priekopníkov zdieľanej ekonomiky, teda v sektore ubytovania a prepravných služieb, až o 70 %, sa táto forma ekonomiky uplatní aj v ďalších odvetviach. Oslovuje najmä ľudí mladšej a strednej generácie, ktorí menia svoj životný štýl pod vplyvom uvedomenia, že nepotrebujú vlastniť, ale využívať. Vlastníctvo hmotných vecí stráca na atraktivite. Najmä mladšie ročníky preferujú namiesto zveľaďovania majetku zhodnocovanie financií formou cestovania, spoznávania a zážitkov, investovania do vzdelania a do zdravého životného štýlu.

„Som presvedčený, že koncept, kde sa viacerí výrobcovia či predajcovia podieľajú na nákladoch za priestory a zároveň šetria náklady na marketing, je atraktívny pre mnohých obchodníkov s nižším obratom alebo užším sortimentom,“ myslí si Patrik Gunda. „Deliť sa o náklady má zmysel, zvyšok je už len o dôvere a schopnosti vybrať si vhodných partnerov na sharing.“

V neposlednom rade hovorí v prospech rozmachu zdieľanej ekonomiky aj čoraz evidentnejšia snaha ľudí žiť ekologicky a znižovať spotrebovávanie zdrojov planéty. Čo príde po zdieľaní ubytovania, dopravy, peňazí, oblečenia či priestorov, bude zrejmé už čoskoro.

Foto: Pop Up