eReport.sk
Očkovanie proti novému koronavírusu v Japonsku.
Ilustračná snímka. Foto: shutterstock.com

ŠKANDÁL – PO SPUTNIKU TOTO Pátrali sme po miliónových vakcínach na prasaciu chrípku: Štát nevie, čo s nimi je!

Totálny chaos! V súčasnosti rezonuje verejnosťou najmä téma okolo dátumu spotreby kontroverznej vakcíny Sputnik V. Jej expirácia totiž končí už o niekoľko týždňov. Kritizovaná ruská vakcína ale nie je jedinou očkovacou látkou, pri ktorej sa Slovensko prerátalo. Ešte v čase, keď na premiérskej stoličke v roku 2009 sedel Robert Fico, nakúpilo milión vakcín na tzv. prasaciu chrípku. Tie už dávno expirovali a mali byť roky zlikvidované. Rozhodli sme sa zistiť, čo sa s miliónovým zdravotným artiklom stalo. Štát nás poriadne prekvapil. Oni sami to totiž netušia!

Nákup vakcín Sputnik V vo veľkom štýle ohlásil vo februári vtedajší premiér Igor Matovič. Odvtedy to s nimi ale išlo dole z kopca, kým sa dostali do očkovacích centier, prešli si naozaj tŕnistou cestou a k tomu podľa aktuálnych čísel o ne ani nie je veľký záujem. Nepopulárne vakcíny musia zniesť aj ďalší knokaut v podobe blížiacej sa expirácie. Prvej dávke dátum spotreby totiž uplynie už tento mesiac a druhej v auguste. Pritom Slovensko podobný problém riešilo už pred rokmi.

Vakcinačné Déjà vu

Aby sme porozumeli kontextu, musíme sa vrátiť v čase do roku 2009. Vtedy sa musel svet popasovať s pandémiou tzv. pandemickej chrípky, teda vírusu A(H1N1), v ktorom sa kĺbil mix vírusov prasacej, vtáčej a ľudskej chrípky. Zjednodušene bolo toto ochorenie známe aj pod pojmom prasacia chrípka. Pandémia bola vyhlásená na Slovensku 11. júna v roku 2009 a trvala do 10. augusta roku 2010. Na Slovensku si ochorenie vyžiadalo 57 obetí.

Spolu bolo odkúpených od francúzskej firmy Sanofi Pasteur milión vakcín za 7,6 milióna eur. Jedna dávka aj podľa zmluvy v starom registri zmlúv stála teda 7,6 eura. Keďže sa odkúpilo viacero šarží expirovali v rôzne dátumy, no všetky v roku 2010. Jedni v septembri, ďalšie v októbri a asi 120-tisíc vakcín expirovalo na konci novembra. Zaočkovanosť populácie bola 1,4 percenta, takže na skladoch zostalo približne 900-tisíc vakcín.

Vakcína proti ochoreniu tzv. pandemickej chrípky známej aj ako prasacia chrípka. – Foto: tasr

V tom čase médiá priniesli viacero scenárov, ako sa štát s vakcínami môže vysporiadať. Buď bolo v hre predĺženie ich životnosti, odpredaj alebo likvidácia. Vtedajší štátny hygienik Ján Mikas bol k predlžovaniu dátumu spotreby skôr skeptický.

Členkou vtedajšej pandemickej komisie bola epidemiologička Henrieta Hudečková. „V tom čase bolo povedané, že čo sa nevyočkuje, tak to sa ponúkne ako humanitárna pomoc pre chudobnejšie krajiny. Vypomohlo by sa krajinám Afriky alebo Ázie, ktoré nemali možnosť nakúpiť tieto vakcíny. Neviem ale povedať, či boli odoslané,” popísala vtedajšiu situáciu pre eReport Hudečková.

Epidemiologička Henrieta Hudečková. – Foto: tasr

Ďalšou možnosťou bola teda aj likvidácia. Tá podľa vtedajších odhadov denníka Pravda mohla štát vyjsť na cca viac ako 17- tisíc eur. Pri likvidácii vakcín sa postupuje ako pri biologickom odpade a teda najčastejšou cestou je spálenie očkovacej látky. Oslovili sme k téme expirácie vakcín z roku 2009 kompetentné úrady. Ak si ale myslíte, že inštitúcie vyrukovali s jednoduchou a priamou odpoveďou, ste na omyle. pripravte sa na poriadne štátne Kocúrkovo.

Kocúrkovo začína

Najskôr sme oslovili rezort zdravotníctva s otázkou, ako sa postupovalo pri likvidácii tisícok vakcín na ochorenie A(H1N1). Ministerstvo nás odkázalo na Správu štátnych hmotných rezerv a vtedy začal naozajstní chaos. Inštitúcia, ktorú má pod palcom Ján Rudolf, nominant SaS prišla zo zarážajúcou odpoveďou.

„Uvedené očkovacie látky doteraz odpredávané ani likvidované neboli. Správa rezerv ich má aktuálne stále na sklade,” odpovedala riaditeľka kancelárie predsedu inštitúcie Natália Petríková. V skratke teda vakcíny, za ktoré Slovensko vysolilo milióny eur, už vyše desať rokov zapadajú prachom vo vládnych skladoch.

Zároveň v odpovedi Petríková nasadila celému vyjadreniu korunku tým, že uistila, že Správa štátnych hmotných rezerv má s vakcínami svoje plány. „V súčasnosti sa zaoberá prípravou ich likvidácie,” podčiarkla.

Na prvý pohľad sa teda zdá, že sa vakcíny z roku 2009 naozaj naďalej “sušia” v štátnych skladoch. Po ďalších našich otázkach ale vyplynulo, že nie je úplne isté, kam sa vakcíny za 7,6 milióna vlastne vyparili.

Na sklade iné vakcíny

Štátnym rezervám sme poslali doplňujúce otázky. Pri nich sa začalo všetko komplikovať. Pri otázke, koľko spomínaných očkovacích látok majú naďalej na skladoch sa poriadne zamotali. „Správa rezerv má v súčasnosti uskladnených 607 064 balení Tamiflu 75 mg á 10 cps. (tvrdé kapsuly), ktoré sú po exspirácii,” osvetľuje Petríková. Ďalej pokračuje: „Ide však o antivirotiká, ktoré boli nakúpené od výrobcu Roche Slovensko, s.r.o. v roku 2006 a nie od firmy Sanofi Pasteur v roku 2009.”

Kde sa podeli miliónové vakcíny?

Zatiaľ čo hmotné rezervy celý čas hovorili o vakcínach z roku 2009 nakoniec otočili a priznali, že oni spomínané očkovacie látky nemajú. „Až pri doplňujúcich otázkach, som dostala informáciu, že my máme iné vakcíny. Tie z roku 2009 neviem, my sme nakupovali vakcíny v roku 2006. Neviem, aké sú to tie vakcíny z roku 2009, od toho výrobcu, na ktorého ste sa pýtali,” doplnila neskôr Petríková telefonicky.

Každopádne, okrem toho, že má štát vo svojich skladoch poriadny bordel, je na stole aj ďalšia otázka. Kam sa podelo takmer milión vakcín na tzv. prasaciu chrípku za 7,6 milióna eur? Na túto otázku nám kompetentní zatiaľ odpovedať nevedeli.

Zlatý Kajetán

Poriadny neporiadok v skladoch štátnych rezerv, je zdá sa už akousi tradíciou. Ešte v roku 2009 sa k nákupu vakcíny na prasaciu chrípku vo veľkom vyjadroval vtedajší šéf zdravotníckeho rezortu Richard Raši, ktorý po novom zakotvil u odídencoch zo Smeru v Hlase Petra Pellegriniho. Práve za jeho ministrovania došlo k masívnemu miliónovému nákupu vakcín.

Kajetán Kičura. – Foto: tasr

V roku 2010 sa menila po parlamentných voľbách vládna garnitúra. Štátnym hmotným rezervám v tom čase šéfovala Eva Hrinková, ktorá v roku 2011 pre kauzu tzv. platinových sitiek odstúpila. Už v tomto období sa nad štátnou inštitúciou začalo zmrákať. V roku 2012 nastúpil vtedajší okresný sudca Kajetán Kičura, ktorý mal podľa slov staronového premiéra Roberta Fica v rezervách poupratovať.

No zdá sa, že ani Kajetán si na svojom piesočku až taký poriadok neurobil. Po striedaní vlád v roku 2020 prišiel na rad aj samotný Kičura. Toho v apríli minulého roku obvinili z prijímania úplatku a legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Krátko na to polícia zaistila v Kičurovej bezpečnostnej schránke 20 zlatých tehličiek.

Zdielať / poslať / tlačiť
Odoberať
Upozorniť na
guest
0 Komentáre
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Celebrity

Šport