A ak niekto celé roky staval svoju politiku na tom, že on je ten slušný, čistý a morálne nadradený, tak pri takýchto podozreniach má byť prvý, kto vyloží karty na stôl. Nie prvý, kto sa začne hrať obeť.
Okolo združenia Projekt Fórum a rodiny Michala Šimečku sa kopí toľko vážnych otázok, že to už nie je možné odbiť rozprávkou o kampani, pomste či sprisahaní. Ukazuje sa, že združenie si nechávalo opakovane preplácať tie isté faktúry z viacerých verejných zdrojov. Reč teda nie je o jednorazovom administratívnom pochybení, ale o možnom subvenčnom podvode. Presne o tom type veci, pri ktorom by Progresívne Slovensko v každom inom prípade už dávno kričalo o rozkrádaní štátu a potrebe okamžitých politických dôsledkov.
Podozrenia sú vážne, problémy sa kopia
K tomu sa pridáva ďalšia rovina, ktorá je sama osebe dosť vážna a tu už nejde o nič sporné. Podľa zverejnených informácií združenie po roku 2021 nepodávalo daňové priznania ani účtovné závierky. A podstatné je, že toto nepotvrdili politickí oponenti, ale advokát Marty Šimečkovej Matúš Harkabus. Sám uviedol, že po roku 2021 za združenie daňové priznanie nepodávala. Navyše zaznelo aj to, že ju to mrzí a prijíma za to zodpovednosť. Tým je táto časť veci v zásade potvrdená. Už sa teda nebavíme o tom, či sa to stalo, ale prečo sa to stalo a čo všetko to znamená.
Ešte citlivejšia môže byť rovina finančných transakcií medzi Projektom Fórum a Michalom Šimečkom. Sám priznal, že združeniu požičal peniaze a peniaze sa mu neskôr vracali späť. Ak by sa ukázalo, že na vrátenie takejto pôžičky boli použité peniaze pochádzajúce z verejných dotácií, bol by to ďalší obrovský problém a možné porušenie zákona.
Tu sa dostávame k jadru celej veci. Šimečkovci a celé ich politické prostredie roky vystupujú ako morálne autority a príklady čistoty. Iných poučujú, iných obviňujú, pri iných vidia korupciu aj pri menšej nejasnosti. Lenže keď sa vážne podozrenia objavia v ich vlastnej blízkosti, zrazu sa mení meter a dokonca sa začína konšpirovať. Zrazu sa nehovorí o hanbe, ale o sprisahaní. Zrazu nie sú najdôležitejšie fakty, ale to, kto ich vytiahol.
Keby sa čo i len malá časť podobných podozrení objavila pri niekom z opačného tábora, progresívna opozícia, jej médiá a jej mimovládky by už dávno kričali o mafii, rozkrádaní štátu a potrebe okamžitého vyvodenia zodpovednosti. Tu sa však zrazu hrá na opatrnosť, procesné detaily a veľké rozhorčenie nad tým, kto a ako si vôbec dovolil prípad otvoriť. Nie, problém nie je v tom, že sa o tom hovorí. Problém je v tom, že tie otázky sú vážne a že doterajšie vysvetlenia nepôsobia presvedčivo.
Aj keď ešte nepadli právoplatné verdikty, úplne stačí to, čo je dnes známe. Podozrenie z možného subvenčného podvodu vzhľadom na opakované preplácanie tých istých faktúr, potvrdené nepodávanie daňových priznaní a účtovných závierok aj vážne otázniky nad finančnými tokmi medzi združením a predsedom PS. To je balík, ktorý je sám osebe politicky aj morálne devastačný.
Najkomickejšie na tom celom je, že to nepôsobí ako jeden úlet či jedno zlyhanie, ale skôr ako zabehnutý spôsob fungovania okolo verejných peňazí, dotácií a rodinnej mimovládky, ktorý si pýta dôkladné preverenie. A ak niekto celé roky staval svoju politiku na tom, že on je ten slušný, čistý a morálne nadradený, tak pri takýchto podozreniach má byť prvý, kto vyloží karty na stôl. Nie prvý, kto sa začne hrať obeť.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Šimečkovci majú obrovský problém. Nie sú ani čistí, ani transparentní