ROZHOVOR Zuzana Smatanová po krk v zákazke, ale hudba to nie je! Mení profesiu?

Má na konte množstvo hitov a stovky koncertov. Keď hovorí, tak len o svojej práci. Zuzana Smatanová (36) má svoj svet, kde jej nik nestúpa na nohu. Dnes ho mimoriadne odkryla pre eReport.

Približne takto pred rokom ste pobúrili ľudí lyžovačkou v Alpách. Bez rúška. Odvtedy sme o rok skúsenejší. Ako sa na vtedajšiu situáciu pozeráte dnes? Pochybili ste?

Som rada, že sa ma na to pýtate, lebo po celom tom šialenom roku sa môj vtedajší výlet ukazuje už, myslím, v úplne inom svetle. Zo Slovenska som odišla 8. 3. 2020, kedy bolo u nás zachytených 10 pozitívnych ľudí na covid a v Rakúsku sa vedelo o jednom človeku vo Viedni. Nikto z nás netušil, čo príde o pár dní. Reálny strach sa začal šíriť až vtedy, keď som bola na opačnej strane Rakúska, v Alpách. Tam ľudia fungovali úplne normálne, nikto nič neriešil, rúška vtedy nehrali žiadnu úlohu, práve naopak, kto ho mal, bol na smiech. Bývala som priamo pod lyžiarskym strediskom v rodinnom dome u mojej kamarátky, lekárky, a jej manžela. Prvé tri dni boli upršané, preto nebol dôvod vyliezť z domu. Jedenásteho marca sa malo konečne vyčasiť a ja som si chcela ísť aspoň na hodinku zalyžovať. Kamarátka mi poradila, aby som vyrazila skoro ráno, kedy sa svahy iba otvárajú a nikto tam nebude. Lanovky boli prázdne, sotva som videla dvoch lyžiarov, sneh bol ešte čerstvo zratrakovaný a po hodine lyžovania som sa vrátila späť do domu. Na druhý deň sa to zopakovalo a práve vtedy vznikla moja “kontroverzná” fotka zo svahu.

Zlé rozhodnutie?

Ani dnes to nevnímam ako zlé rozhodnutie, pretože som si už vtedy bola vedomá toho, že sa musím vyhýbať davom a po všetkom, čo chytím, si dezinfikovať ruky. Keď naša vláda vyhlásila 13. marca núdzový stav, už som sedela doma na Slovensku. Hnevu ľudí voči mne som rozumela, ale nikto z nich tam so mnou nebol, aby mohol vidieť, že som sa tam naozaj správala zodpovedne. Doma som dodržala povinnú dvojtýždňovú karanténu, prišlo nariadenie nosiť rúška a ja som si svoje prvé ručne ušila zo starého trička. Odvtedy ľudia porobili toľko prešľapov v rámci opatrení, mnohé známe tváre ešte aj počas veľmi zlej situácie vycestovali do exotiky…

… a cestujú dodnes…

… na lyžovačky, politici svadbovali a oslavovali bez rúšok. Uznajte, že dnes, keď je aktuálne u nás pozitívnych cez 6 000 ľudí, denne pribúda stovka úmrtí a mnohí Slováci trávia svoje dovolenky na plážach, sa na ten môj výlet dá pozerať trochu inak.

Uznávam. Od spomínanej udalosti stíhame už tretiu vlnu pandémie. Ako sa zmenil váš život v tom zmysle, že v prvej vlne sme fungovali asi inak ako v druhej?

Môj život sa zmenil výrazne, pretože som prišla o svoju prácu. Nechcem sa sťažovať, myslím, že toho už bolo v médiách dosť, ale na druhej strane som rada za to, že môj život krásne zovšednel. Ako muzikant mám za sebou turbulentné, hektické roky plné stresu a dnes sa mi všetko spomalilo zo 120km/h na 40km/h. Je to šialená zmena, ale vnímam ju pozitívne v tom, že mám obdobie fyzickej aj psychickej regenerácie. Bežne som počas roka odohrala cez 80 koncertov a minulý rok sa nám podarilo odohrať šesť, kým sa ešte nezačala pandémia, alebo neboli také prísne opatrenia. Celý rok som neprekročila hranice Slovenska, výletovala som s kamarátmi po našich horách a snažila som sa udržiavať v pozitívnej nálade a brať to všetko ako skúšku trpezlivosti. V tomto rozpoložení som stále, pretože viem, že to raz skončí.