Keď sa začala korona, vyzývali ste ministra Sulíka, aby vám vláda pomohla, lebo takto podporuje čiernu prácu. Na jeseň prišla druhá vlna a vy ste s podnikaním skončili. Naozaj sa už inak nedalo? Vtedy ste sa zase obrátili na premiéra, všetko márne.
Presne tak, tento rok sme sa vďaka nezmyselným opatreniam vlády a hlavného hygienika dostali do niekoľkých naozaj extrémne kurióznych situácií. Môcť mať otvorenú terasu v zime v budove, kde nie je dovolená prestavba terasy. Vypratať kaviareň v čase zákazu vychádzania, okienkový predaj v kancelárskej budove a iné blbosti, ktoré evidentne pripravovali ľudia, ktorí o gastro biznise nevedia nič. Čerešničkou na torte bolo, keď posledný deň, kedy boli kaviarne otvorené, poslali z RÚVZ kontroly do viacerých podnikov v Bratislave. U nás boli tiež, viem o ďalších podnikoch. Jednej kamarátke v ten istý deň zobrali na rozbor tovar z internetového obchodu v hodnote 400 eur, ktorý sa už, samozrejme, nevráti. Myslím si, že to celé bola čistá buzerácia a ukážka moci zo strany tejto vlády. Písali sme od marca snáď všetkým dostupným politikom a jediný, kto mi osobne odpísal, bol práve Richard Sulík.
Čo vám odpísal?
Že ho táto situácia mrzí, že o nej vie, ale sám s tým nepohne. Ďalšia kuriozita bola, že sme za celý rok nedostali žiadnu finančnú pomoc od štátu kvôli tomu, že sme si počas zatvorenej kaviarne platili odvody. Štát teda chce, aby ľudia špekulovali, prestali platiť odvody, lebo iba tak by dostali pomoc. Zároveň sme nedostali pomoc aj preto, lebo mám druhý príjem, ako spevák, hoci koncerty sme povolené nemali, čiže príjem nebol žiadny. Ako spevák som nedostal pomoc od štátu preto, lebo som majiteľ kaviarne, aj keď je kaviareň zatvorená a nemá žiadne príjmy. Bolo by to aj vtipné, keby to človek sám neprežil.
Čisté Kocúrkovo. Kde ste dali kaviarenské vybavenie? Predali ste ho, alebo kdesi čaká na svoj deň? Bude niekedy? Vrátite sa ešte k tomuto typu podnikania, alebo stačilo?
Podnikanie v kaviarni nás veľmi bavilo, s manželkou sme v nej sami každý deň pracovali, boli sme jediní dvaja zamestnanci a do práce sme chodili každý deň šťastní. Takže áno, verím, že sa k tomuto biznis časom vrátime. Prvá kaviareň bola veľká škola.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
ROZHOVOR Robo Papp: Ako kaviarnik nedostal podporu, lebo je spevák. Ako spevák ju nedostal, lebo bol kaviarnik