ROZHOVOR Martina Schindlerová o nedávnej minulosti: „Robila som rozhodnutia v mene lásky.“

Začiatok novej speváckej kariéry médiá odčítali ako vyrovnanie sa s minulosťou – v jednej piesni spievate Radšej mi chýbaj, život je krátky, druhá sa volá Svätý pokoj. Trafili? Bolo na konci manželstva skutočne sklamanie?

Všetky nenaplnené očakávania prinášajú sklamanie, ale v živote je to, myslím, normálne. Treba sa s tým vyrovnať  a ísť ďalej. Rozhodujeme iba sami za seba, ale nevyhneme sa tomu, že máme očakávania aj od druhých, sklamanie teda patrí k životu. Je to pre mňa príležitosť usmerňovať moje ďalšie očakávania v živote tak, aby záviseli čo najviac odo mňa, a smerom k druhým, aby boli reálne. Z mačky nikdy nebude kôň, a naopak. Prehodnotila som veľa vecí, viac počúvam, prijímam veci, rozmýšľam konštruktívnejšie; už nie nad tým, ako prispôsobím okolnosti mne, ale nad tým. ako sa zariadim na základe okolností. Všetkých v mojom živote beriem ako svojich priateľov alebo učiteľov a mám snahu poučiť sa, nie opakovať tú istú životnú lekciu roky dokola. Som vďačná za svoj život, a vážim si svoj čas, ktorý je konečný, nie nekonečný.

Po rozvode ste sa vrátili k štúdiu občianskeho práva, teraz ste doktorandka. Čo teda v rámci tejto odbornosti aktuálne robíte?

Aby som to upresnila. Áno, po rozvode som sa rozhodla pokračovať v štúdiu práva, urobila som prijímačky a som interná doktorandka na Fakulte práva Univerzity Komenského v Bratislave, na katedre občianskeho práva.

Povrávalo sa, že vašou školiteľkou je Svetlana Ficová.

Nie, nie je, ale pravda je, že na tejto katedre vyučuje. Mojou školiteľkou je JUDr. Romana Smyčková, PhD. V rámci doktorandského štúdia je povinná aj pedagogická činnosť, preto už tretí rok vediem semináre z občianskeho práva procesného a mám priradených druhákov. Väčšinou doktorandské štúdium vedie k zamestnaneckému pomeru s Fakultou a absolventi ostávajú na škole učiť.

Bude to aj váš prípad? Neuvažovali ste o tom, že by ste sa dali na advokátsky džob? Právnikov budú ľudia potrebovať stále, spev je tiež fajn, ale všetci vidíme, čo nám narobila korona…

Mám vyštudované právo a môžem svoje uplatnenie orientovať buď do praxe ako napríklad advokát, alebo do teórie ako pedagóg na akademickej pôde. V advokácii rieši človek celý deň konflikty a citlivé povahy si robotu odnesú aj domov. Ja sa snažím konfliktom vyhýbať. V porovnaní s advokáciou na akademickej pôde je to pre mňa “pohodička“. Študenti sú milí, kolegovia sú milí, podmienky sú jasné, predvídateľné, budovu a priestory máme krásne, všetko funguje. Mne sa na Fakulte práva v Bratislave veľmi páči. Je to pre mňa úplne nová skúsenosť  a teší ma to. Právo a univerzita vyvažujú pre mňa bláznivé šoubiznisové prostredie, vyhovuje mi táto kombinácia. Ešte aj prázdniny mám naraz s deťmi.