Rozhovor Ibi Maiga prekvapil rodinu, po roku zavítal do Mali. Stretol sa aj s Kosíkom?

Pred odletom ste boli, opäť na Facebooku, znechutený z článkov, ktoré vás označovali za muža na hrane zákona vo vzťahu k bývalému siskárovi a podnikateľovi Ľubošovi Kosíkovi a spomínanému Pavlovi Ruskovi.

Nemenovaný týždenník ma ohováral, uviedli naozaj nepravdivé veci, čo sa týka mojej osoby, a nemienim to nechať tak.  

Boli ste v podozrení, že ste obom pomáhali k úteku do Mali. Pomáhali?

S čistým svedomím môžem povedať, môžem ísť aj na detektor lži, že ja som neorganizoval útek ani jedného z týchto  pánov.

Ľuboš Kosík sa dostal do Mali v roku 2016, keď zmizol tesne pred vynesením rozsudku Najvyššieho súdu na 14 rokov za falšovanie zmeniek. Následne naň Interpol vydal zatykač, bol medzinárodne hľadaným zločincom. Vy ste boli kamaráti, nič ste o tom netušili?

Áno, Ľuboš Kosík bol môj dlhoročný kamarát, ktorého som spoznal cez moju dobrú priateľku Dianu Dubovskú, bývalú manželku Jozefa Majského. Ja sa nikdy nezaujímam o to, čo kto robí. Až potom, keď som videl články v novinách, som sa dozvedel, že bol bývalý siskár.

To vás nevyrušovalo?

Ale to sme už boli dlho kamaráti, dokonca som sa stal krstným otcom jeho dcéry. Mne Ľuboš nikdy neublížil, bol to kamarát.   

Ako mu napadlo, aby ste sa stali krstným otcom jeho dcéry?

Jeho sa treba opýtať, nie mňa. Keď sa vás kamarát opýta, či by si mohol byť krstným otcom jeho dcéry, tak ti asi dôveruje.

Toto sa dialo na Slovensku. Lenže jedného krásneho dňa prifrčal do Mali.  

Ešte predtým, ako sa stali tieto veci, sme boli dohodnutí, že spolu pôjdeme podnikať do Mali. Chodím domov kvôli podnikaniu s rôznymi ľuďmi. V rámci toho ma oslovil Ľuboš Kosík s priateľom, pripravovali sme konkrétne projekty, dodnes ich mám odložené, a do toho prišiel jeho súd. Ľuboš odletel do Mali, odtiaľ sa mi ozval a ja som mu povedal, že prídem za ním, keď si vybavím svoje záväzky na Slovensku, mal som zazmluvnené koncerty. V tom čase tu už Ľuboš bol a ja som sa dozvedel z médií, že bol stíhaný za kauzu zmenky. Povedal som si, čo si napáchal, nech si aj vyžerie, čo ja s tým mám? Nie som však typ človeka, ktorý sa na niekoho vykašle, lebo má problém. S Ľubošom som ostal kamarát, koniec-koncov tieto súvislosti boli riadne vyšetrené políciou. Aj mňa predvolali, všetko som vysvetlil a prepustili ma. Keby to bolo inak, mal by som podmienku, alebo by som sedel.

V čom spočívala vaša pomoc?

Bol v Mali cudzí, nevedel po francúzsky, nemal nikoho, kto by mu na súde prekladal, čo od neho chceli počuť…

Kosíka nezatkli hneď. Býval vtedy u vás?

Nikdy u nás nebýval, bol u nás jediný raz, kedy som ho pozval domov a predstavil mame ako môjho priateľa zo Slovenska.  A chodili sme spolu cvičiť do posilňovne.

Tam ho aj jedného dňa zatkli, raz sa hovorilo o posilňovni, druhý raz o reštaurácii. Kde teda a ako sa to udialo?  

Bola to skôr cukráreň a oni na nás našili pascu, prišiel Interpol a jednoducho ho zobrali. Išiel som teda s ním, vysvetlil, že sme kamaráti, snažili sme sa, aby sa dostal na slobodu. Myslím, že osudným sa mu stal pokus robiť trénera americkému veľvyslancovi v Mali, ale to je len môj dojem, dôkaz nemám.  

Ako vyzerá väzenie v Bamaku a ako sa vám podarilo vybaviť si návštevy?

Väzenie v Mali sa volá MCA, je hlavné v krajine a je to tam drsné. Ľuboš tam bol zadržaný medzi teroristami, boli pripútaní dvaja na sebe, aj na záchod museli chodiť spolu. Ja som si našiel kontakt priamo na riaditeľa väznice, ktorý mi dôveroval, dostal som výnimku, a preto som mu mohol nosiť oblečenie, ktoré oprala moja žena, jedlo, chodiť tam. Je to drsné väzenie, keď nemáš niekoho, kto ti prinesie jedlo, musíš žrať doslova to, čo ti tam donesú, z čoho sú rôzne hnačky a choroby. Ľuboš sám povedal, že kedysi na Slovensku cvičil komando a keby to mal urobiť ešte raz, tak prvé cvičenie by bolo práve tu a tí, ktorí by prežili, by sa  stali súčasťou komanda.

Zdroj: TASR