eReport.sk
Mária Kolíková a Milan Ivan. Foto: tasr

ROZHOVOR Advokátka Pirošíková o Lučanského samovražde: Na Kolíkovej mieste skončím

Bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym dvorom pre ľudské práva bije na poplach! Samovražda policajného exprezidenta advokátku Maricu Pirošíkovú postavila na nohy. Podľa odborníčky by šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková mala po prešľape podať demisiu. Špecialistka na európske právo upozornila taktiež aj na zanedbané podmienky pre obvinených vo väzbe. Prečo v tomto smere Slovensko nepočúva hlas Európy?

Ako hodnotíte správu ohľadom incidentu okolo Milana Lučanského?

Táto správa ma veľmi znepokojila a to aj najmä v nadväznosti na predchádzajúce udalosti týkajúce sa pána Lučanského a jeho zranenia.

Rezort spravodlivosti vyhlásil po udalosti, že nijakým spôsobom nepochybil, no zároveň šéf Zboru justičnej a väzenskej stráže Milan Ivan odstúpil z funkcie. Ako to vnímate vy? Pochybil rezort alebo nie?

Rezort pochybil už v tom, že dlhé roky náležite neimplementoval odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu týkajúce sa podmienok výkonu väzby. V tomto ohľade pripomínam, že ministerka nie je v tomto rezorte nová a väčšinu predchádzajúceho volebného obdobia pôsobila vo funkcii štátnej tajomníčky.

Milan Lučanský po pokuse o samovraždu zomrel. Foto: tasr

O Lučanského prípade informovala ministerka Kolíková a šéf väzníc Ivan. Presvedčili vás svojimi argumentmi a opisom incidentu?

Ich vysvetlením je, že osoba môže vo väzbe spáchať samovraždu a niekedy sa nedá tomu zabrániť. V tomto ohľade ich obidvoch upozorňujem na naše medzinárodné záväzky. Európsky dohovor o ochrane ľudských práv, ktorý chráni aj právo na život zaväzuje štáty, aby uskutočnili osobitné kroky k ochrane života osôb. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sú osoby vo väzbe zraniteľné a štáty majú povinnosť ich chrániť.

Článok 2 spomínaného dohovoru môže za určitých okolností vytvárať pozitívnu povinnosť štátu prijať preventívne opatrenia za účelom ochrany jednotlivca aj pred sebou samým. Sú to také opatrenia, ktoré bolo možné od nich za daných okolností prípadu rozumne očakávať na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Taktiež majú štáty v prípade samovraždy spáchanej vo väzbe vec riadne, nezávisle a bez zbytočných prieťahov prešetriť.

Ivan vyvodil profesnú zodpovednosť tým, že odstúpil z funkcie. Išlo podľa vás o dostačujúci krok?

Nie. Potrebné je, aby sa rezort spravodlivosti začal vážne zaoberať odporúčaniami Európskeho výboru na zabránenie mučenia pokiaľ ide o podmienky výkonu väzby a zosúladil tieto podmienky s medzinárodnými štandardami. Bol na to opakovane upozornený, aj vyzvaný spomínaným výborom. Bezvýsledne. Počas jeho návštevy v roku 2018 bola za Slovenskú republiku na rokovaniach s týmto výborom aj pani Kolíková ako štátna tajomníčka. Práve počas tejto návštevy výbor zdôraznil, že zásada spolupráce sa neobmedzuje iba na uľahčenie práce navštevujúcich delegácií, ale vyžaduje, aby sa odporúčania výboru aj účinne vykonávali v praxi. V tomto ohľade ho veľmi znepokojil nedostatok pokroku od návštevy v roku 2013 v niekoľkých oblastiach vrátane ochudobneného režimu ponúkaného obvineným vo výkone väzby.

Milan Ivan podal demisiu na post šéfa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Foto: tasr

Čo konkrétne tento európsky výbor Slovensku vyčíta?

Už v správe o návšteve v roku 1995, európsky výbor zdôraznil význam toho, aby bolo väzňom umožnené zachovať si dobrý kontakt s vonkajším svetom. S ohľadom na situáciu v roku 1995 výbor po návšteve v roku 2000 odporučil, aby nárok obvinených na návštevu vo väznici v Bratislave bol podstatne vyšší, a vyzval slovenské úrady, aby preskúmali možnosť ponúknuť viac ústretovejších podmienok návštev pre týchto väzňov. V roku 2006 uviedol, že pokiaľ ide o väzňov vo výkone väzby v Slovenskej republike, základným problémom je absolútny nedostatok ponúkaných aktivít mimo cely týchto väzňov.

Ministerka Kolíková naznačila, že uvažovala o vyvodení politickej zodpovednosti. Ako by ste postupovali na jej mieste vy? Išlo o tak výrazný prešľap, že by mala podať demisiu?

Áno. Ja by som na jej mieste demisiu podala.

Ministerka Mária Kolíková priznala, že uvažovala o vyvodení politickej zodpovednosti. Foto: tasr

Milan Ivan počas tlačovky oznámil, že tento rok sa pokúsilo o samovraždu 41 väzňov. Je to podľa vás vysoké číslo?

Je to podľa mňa vysoké číslo. Pokiaľ zoberieme do úvahy neľudské podmienky väzby je potrebné sa tým vážne zaoberať.

Aké majú teda obvinení vo väzbe na Slovensku podmienky?

V čase návštevy európskeho výboru na zabránenie mučenia boli obvinení držaní po 23 hodín denne vo svojich celách v stave vynútenej nečinnosti; ich jediný zdroj rozptýlenia bolo čítanie kníh z väzenskej knižnice a počúvanie rádia, a v obmedzenom počte prípadov, sledovanie televízie. Týmto väzňom nebola ponúknutá žiadna práca a možnosti športových aktivít bolo málo, ak boli vôbec k dispozícii… Nepriaznivé účinky takéhoto obmedzeného režimu sa zhoršili v dôsledku dlhých lehôt, po ktoré mohli byť osoby držané vo väzbe…

Zlepšilo sa niečo v tomto ohľade?

Nič. Najlepšie je použiť slová advokáta Ribára adresované verejnosti tesne pred Vianocami: „23 hodín denne som zavretý na cele – 8m2. Po odrátaní plochy „nábytku“, WC zostávajú 3m2 na pohyb. Hodinu denne môžem ísť na vychádzku – na strechu väznice – 4 steny, hore nebo – vidím ho cez zamrežovanú sieť. Vychádzkový koridor má cca – 16 až 24 m2. Ak by ste v takýchto podmienkach držali väčšieho psa – odsúdia Vás za týranie zvierat. Trinásť mesiacov nemôžem telefonovať s manželkou a  3 malými deťmi, či vlastnou mamou. Deti a manželku som neobjal 13 mesiacov. Manželku som videl dvakrát na hodinu na návšteve cez sklo. Deti som videl po 13-tich mesiacoch 20 minút cez videonávštevu na tablete 25×15 cm!  Ak chcem odpoveď prostredníctvom listu,  aby som vedel, čo sa deje doma – trvá to v lepšom prípade mesiac. V horšom dva mesiace.“

Ako vnímate samotné zabezpečenie väzby z pohľadu pôsobenia na psychiku. Môžu podmienky na Slovensku zanechať na väzňovi určité stopy? Či dokonca “dopomôcť” k jeho snahe siahnuť si na život?

Určite áno. Takéto neľudské podmienky, ktoré sú evidentne v rozpore s našimi medzinárodnými záväzkami, určite neprispievajú k dobrému psychickému stavu osôb vo väzbe. Podobné skúsenosti mi sprostredkúvajú aj iné osoby vo väzbe, či ich advokáti. Sťažujú sa na pobyt v cele počas 23 hodín denne, nočné budenie vzhľadom na ktoré trpia spánkovou depriváciou, vychádzky bez priameho slnečného svetla, nemožnosť športovej a záujmovej činnosti, vzdelávania, či práce, nemožnosť prístupu ku knihám, nemožnosť pracovať, nemožnosť dostať žiadnu poštu od rodiny, nemožnosť včasného doručenia listov blízkym, či nedostatočnú frekvenciu návštev.

V tomto ohľade upozorňujem na ďalší významný dokument nazvaný Zdravotnícke služby vo väzniciach. Je v ňom okrem iného uvedené, že väzenské zdravotnícke služby, prípadne aj v súčinnosti s inými orgánmi by si mali všímať aj pracovné možnosti a možnosť vychádzok na čerstvom vzduchu. Ďalej, že nečistota, preplnenosť, dlhotrvajúca izolácia a nečinnosť môžu vyvolať potrebu poskytnutia lekárskej pomoci jednotlivým väzňom, alebo všeobecnej iniciatívy zdravotníckej služby smerujúcej voči zodpovednému orgánu. Zdravotnícka služba môže pomôcť zmierniť aj možné narušenie sociálnych a rodinných väzieb, ktoré zvyčajne ide ruka v ruke s uväznením. Mala by podporovať – spolu s relevantnými sociálnymi službami – opatrenia podporujúce kontakty väzňov s vonkajším svetom, ako sú riadne vybavené priestory pre návštevy, umožnenie návštev príbuzných alebo manželov/partnerov za primeraných podmienok a poskytnutie priepustiek na rodinné, profesionálne, vzdelávacie alebo sociokultúrne účely.

Advokátka Marica Pirošíková kritizuje pomery v slovenských väzniciach. Foto: tasr

Mohla väzenská stráž incidentu s Lučanským podľa vás predísť alebo je niečomu podobnému zabrániť v praxi oveľa náročnejšie?

V praxi to môže byť náročné. Tento konkrétny prípad je však osobitný tým, že mu predchádzalo zranenie. Otázkou je, či štátne orgány prijali všetky opatrenia, ktoré bolo možné od nich za okolností prípadu rozumne očakávať na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. Opäť pripomínam, že väzenské služby sa majú snažiť o zníženie negatívneho vplyvu väzby na psychický stav osôb a vytvoriť postupy na monitorovanie jednotlivých väzňov. Treba urobiť kroky na rozpoznanie väzňov, ktorí sú náchylní na sebapoškodzovanie alebo samovražde. Personál má byť vhodne vyškolený na rozpoznanie príznakov možného sebapoškodzovania.

Odoberať
Upozorniť na
guest
1 Komentár
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre

Čítajte viac…

Politika

Správy

Celebrity

Sledujte nás

Nehanbite sa, ozvite sa. Radi sa stretávame so zaujímavými ľuďmi a nachádzame nových priateľov.