Režisér Nikita Slovák o kríze v kultúre: Vidím plakať tvrdých chlapov

Bojuje ako lev! Režisér Nikita Slovák aktívne vystupuje a požaduje zmeny v slovenskej kultúre. V rozhovore hovorí aj o tom, že RTVS by mala umelcom pomáhať a nie živiť len štyroch producentov.

Nikita, momentálne požadujete zmeny v oblasti kultúry. Aké by to mali byť zmeny?

Ja by som najradšej požadoval zmeny nielen v kultúre, ale aj v myslení ľudí. Stále tvrdím, že tento štát je anachronizmus. Že povedomie množstva jeho politikov sa pohybuje v 19. storočí. Kroj, krpce, črpák, žinčica, Kráľova hoľa, to sú rekvizity, ktoré podľa nich tvoria slovenskú kultúru. Čo sa týka samotného ministerstva kultúry, požadujem rozsiahlu pomoc pre všetkých pracovníkov kultúry, ktorým zakázali pracovať, lepšiu grantovú schému a ministerke väčšiu autoritu vo vláde aj u samotných umelcov.

Nakrútili ste dojemné video s umelcami, jeden z nich dokonca plače, že nemá ako zabezpečiť rodinu. Čo bolo cieľom tohto počinu?

Vo videu väčšinou nie sú aktívni umelci, ale podporný personál, bez ktorého by sa kultúra nezaobišla. Sú tam zamestnávatelia v oblasti kultúry, zvukári, osvetľovači a produkční. Spája ich však to, že sú pre tento štát dokonale neviditeľní a po ôsmich mesiacoch im ešte stále nikto nepomohol, Preto som sa rozhodol zviditeľniť neviditeľných.

Ako vnímate aktuálnu situáciu vládnych opatrení spojených s kultúrou?

Nijako, zatiaľ je všetko len vo forme deklarovania. Vysoko školeným ľuďom poslali 240 až 500 euro, z ktorých štát zinkasoval odvody vo výške dvoch tretín.

Prečo ste sa rozhodli v tomto smere angažovať?

Videl som plakať tvrdých chlapov. Vždy som sa zaujímal o komfort môjho štábu, Jeme z jednej misy, samozrejme obrazne a lámeme si jeden chlieb. Keď ja ležím v eufórii po premiére, oni ešte nakladajú aparatúru do kamiónov. Sú súčasť môjho života a preto využívam tú moju trochu popularity, aby som bojoval za nich.

Predpokladám, že stabilný príjem nemáte od marca. Z čoho žijete?

Žijem veľmi skromne, nikam nechodím. V takejto spoločenskej atmosfére ma to ani nikam neťahá. A teraz keď zanikli divadelné predstavenia, výstavy, zavreli športoviská ani nemám chuť niekam ísť. Tí, ktorí mali prinášať hry, už nemajú chlieb

Čo bude ďalej? Máte predstavu?

Nemám, snažím sa uchovať si zdravý rozum, Pomáham ľuďom, aby tí, ktorí nemajú prostriedky, dostali obedy. Týmto ešte raz ďakujem prispievateľom, ktorí poslali do Klubovne Misia peniaze na 250 obedov. To sú veci, ktoré ma dojímajú a dávajú mi nádej.

Spomínali ste aj RTVS, ktorá by mala suplovať a nakrúcať rôzne kultúrne akcie. Ako vnímate prácu verejnoprávnej televízie?

Verejnoprávna televízia by mohla účinne pomáhať divadlám a hudobníkom, mohla by nakrútiť v podstate všetku nezávislú a neštátnu tvorbu, mohla by byť záchranným pásom pre hudobníkov a hercov, ktorí nemajú kde hrať , ale nájomné a hypotéky im neodpustí nikto. Je to banka, z ktorej si štyria producenti vyberajú peniaze. Výsledok politickej nominácie spred štyroch rokov a intervencií tých najhlúpejších politikov. Samotné slovo verejnoprávna v tej súvislosti vyvoláva úškrn.

Ponúkate aj nejaké riešenia aktuálnej situácie?

Ryba smrdí od hlavy, jediná možnosť je, že premiér začne počúvať aj iných ľudí okrem seba, že začne komunikovať normálnym profesionálnym spôsobom. Nech si kúpi DVD s vystúpeniami nemeckej premiérky a potom nech si prejde svoje tlačovky. Nech nechá vládnuť profesionálov a nech ich iba koordinuje. Nech ponúkne Slovensku nádej, lebo to je dnes nedostatkový tovar. A nech plošne odškodnia tých, z ktorých pandémia urobila sociálne prípady, nech dokáže, že si váži ľudí a ich prácu a potom tu ešte môže vzniknúť niečo nové a dobré. Lebo trpíme všetci a prieskumy o duševnom zdraví u nás prinášajú hrozné fakty. Nech vedie Slovensko ako muž, veď na to vyhral voľby. A my všetci, ľudia z kultúry, support aj umelci sa radi pridáme.

foto: Archív N.S.