Slovákov čaká 23. marca prvé kolo prezidentských volieb. O funkciu hlavy štátu sa uchádza 11 mužov (Andrej Danko, Patrik Dubovský, Krisztián Forró, Štefan Harabin, Ivan Korčok, Marian Kotleba, Ján Kubiš, Igor Matovič, Milan Náhlik, Peter Pellegrini a Róbert Švec), z ktorých každý má inú predstavu o tom, ako by vo svojej funkcii pôsobil a čo by prípadne chcel zmeniť. Ľudia si teda ešte pár dní môžu vyberať, ktorý im ich predstavám zodpovedá najviac.
Regióny nemajú v parlamente dostatočný hlas
Prezident by mal mať silnejšie kompetencie. Mohol by napríklad predkladať zákony do parlamentu. V rozhovore pre TASR to uviedol kandidát na hlavu štátu Krisztián Forró, ktorý je zároveň predsedom strany Aliancia – Szövetség. Prezident by mal podľa neho spájať a byť mal by byť mediátorom medzi opozíciou a koalíciou.
„Najdôležitejšia úloha prezidenta je spájať. Namiesto toho, aby prehlboval priekopy, mal by ich zasypávať,“ netají Forró pri otázke čo vníma ako najdôležitejšiu úlohu slovenského prezidenta. A ktorú kompetenciu prezidenta považuje za najdôležitejšiu, bez ktorej by si, naopak, vedel predstaviť výkon prezidentskej funkcie, prípadne, ktorú neplánuje používať?
Vzhľadom na to, že prezident má veľmi silný mandát priamo od občanov krajiny, myslím si, že by bolo oprávnené, aby mal dokonca silnejšie kompetencie.
Krisztián Forró, predseda strany Aliancia – Szövetség a kandidát na prezidenta SR
„Vzhľadom na to, že prezident má veľmi silný mandát priamo od občanov krajiny, myslím si, že by bolo oprávnené, aby mal dokonca silnejšie kompetencie. Mohol by mať možnosť napríklad predkladať Národnej rade SR návrhy zákonov,“ konštatuje Forró.
„Myslím si, že regióny nemajú dostatočný hlas v parlamente. Len čo sa poslanci dostanú do parlamentu, pozerajú sa na regióny z Bratislavy a rýchlo na ne zabudnú. Volebný systém s výraznejším hlasom regiónov a všetkých národnostných komunít by som určite podporil,“ uviedol prezidentský kandidát na to, že niektoré politické strany hovorili o potrebe zmeny volebného systému.
Prezident má byť na strane občanov
A aký je jeho postoj k členstvu SR v NATO a EÚ, ktorej sme členmi už 20 rokov? „Jednotná maďarská strana SMK bola vo vládnej koalícii, keď sa schválil vstup Slovenska do NATO a EÚ. Bolo to dobré rozhodnutie. V súčasnosti nemôžeme hovoriť o tej istej Európskej únii, ako bola tá, do ktorej sme vstupovali, ale nevidím lepšiu alternatívu, ako pracovať na tom, aby sme ju zlepšili,“ odpovedal Forró.
Prezident SR je zároveň aj najvyšší veliteľ ozbrojených síl. Aký je jeho postoj k financovaniu armády, k jej modernizácii či posilneniu aj vzhľadom na dianie na východ od našich hraníc? „Musíme mať armádu, ktorá dokáže ochrániť všetkých občanov Slovenskej republiky. Momentálne má naša obrana obrovské slabiny, preto jej účinnejšie financovanie a modernizácia sú opodstatnené,“ netají prezidentský kandidát.
Mohlo by vás zaujímať:
Ako vníma Krisztián Forró pomoc Ukrajine? Je za jej členstvo v EÚ keďže Únia odobrila začiatok prístupových rokovaní? „Humanitárnu pomoc v plnej miere podporujem. Posielanie zbraní na Ukrajinu neviem podporovať, ani s vojakmi, ani bez nich. Každá dodávka zbraní predlžuje vojnu, vďaka čomu umierajú synovia, otcovia, manželia. Nič nie je vzácnejšie ako ľudský život.
Ak Ukrajina splní všetky podmienky, ktoré muselo splniť napríklad aj Slovensko pri prístupových rokovaniach, nie je dôvod, aby sa Ukrajina nemohla stať členom EÚ.“ Jeho konkurent v prezidentskej kampani Ivan Korčok sa vyjadril, že prezident má byť akousi protiváhou vláde. Čo na to Krisztián Forró: „Prezident má byť na strane občanov. Preto, ak sú medzi vládnou koalíciou a opozíciou významné napätia, mal by byť mediátorom medzi protistranami, hľadať prieniky.“
Zdroj: tasr
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Prezidentskí kandidáti pomaly prezrádzajú, čo by vo funkcii chceli zmeniť. Vie to aj Krisztián Forró