Prečo znižovať či humanizovať tresty

Protestujúci Slováci sa na námestiach dožadovali pozastavenia novelizácie Trestného zákona, alebo aspoň širšiu diskusiu o nej. Mnohí však ani nevedeli, aké zmeny v ňom koalícia navrhuje. Iste, nie všetkým sa všetko páči, ale mnohé zmeny svoju logiku majú. Poslancom v parlamente prišiel v diskusii vysvetliť dôvody na legislatívne zmeny samotný minister spravodlivosti.

Rozdielne koncepty trestnej politiky GP a ÚŠP

V úvode diskusie o novele Trestného zákona v prvom čítaní vystúpil dnes na poludnie v pléne Národnej rady SR minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SSD). Predniesol návrh a zopakoval dôvody na legislatívne zmeny. Minister argumentoval potrebou humanizácie trestania, využívania prvkov restoratívnej justície a uprednostňovania alternatívnych trestov. Skonštatoval, že trest odňatia slobody je najmenej efektívny. Poukázal na náklady a nedostatočné kapacity väzníc.

Vo väzení je človek ovplyvňovaný prostredím, pričom sa strácajú pracovné, sociálne a rodinné väzby.
Boris Susko, minister spravodlivosti SR

Zamerať sa preto podľa neho treba na alternatívne tresty pri osobách, ktoré nie sú nebezpečné pre spoločnosť. Čo sa týka trestných sadzieb a ich znižovania, nepodmienečný trest odňatia slobody má podľa Suska imobilizačný efekt a vo väzení je človek ovplyvňovaný prostredím, pričom sa strácajú pracovné, sociálne a rodinné väzby. Minister podčiarkol tiež potrebu zmien s cieľom posilnenia náležitého dohľadu nad dodržiavaním ústavnej zásady viesť trestné stíhanie vždy len zákonným spôsobom.

Mohlo by vás zaujímať:

Vzhľadom na to je podľa neho potrebné riešiť aj duálnosť organizácie prokuratúry. Boris Susko skonštatoval, že Úrad špeciálnej prokuratúry a Generálna prokuratúra SR uplatňujú rozdielne koncepty trestnej politiky. Diskusia o novele v prvom čítaní má opäť pokračovať popoludní po Hodine otázok. Plénum už odsúhlasilo jej skrátenie na 20 hodín. Čas sa rozdelí medzi poslanecké kluby, ktoré by sa mali pri vystúpeniach striedať.

Zdroj: tasr