KOMENTÁR Prečo mimovládky odmietajú byť transparentné?

Zavedenie nových pravidiel by mali samotné mimovládky privítať, pretože im dáva príležitosť posilniť dôveru verejnosti voči nim. Samozrejme len za predpokladu, že nemajú čo tajiť.

Pripravovaná novela zákona o neziskových organizáciách, ktorú predstavila vládna koalícia, prináša do slovenského právneho rámca nový rozmer v oblasti transparentnosti a regulácie lobingu. Táto legislatívna úprava má za cieľ zvýšiť transparentnosť ich financovania a reagovať na dlhodobé výzvy v oblasti integrity verejného sektora. Novela však vyvolala ostrú kritiku práve zo strany mimovládnych organizácií, čo otvára otázky o skutočných dôvodoch tohto odporu.

Povinnosť transparentnosti len pre niektorých?

Mimovládne organizácie dlhodobo vystupujú ako údajní strážcovia demokracie a transparentnosti, často kritizujúc nedostatok otvorenosti verejných inštitúcií, politikov a tak podobne. Prečo sa teda bránia podobným pravidlám, keď ide o ich vlastné hospodárenie? Novela zákona nastavuje spravodlivé požiadavky, ktoré sú jednoznačne v súlade s princípmi verejného záujmu.

Zavádza povinnosť vypracúvať výkaz o transparentnosti pre organizácie s príjmom nad 35 000 eur, pričom sa v ňom majú uvádzať informácie o darcoch, ktorí prispeli sumou vyššou ako 5 000 eur. Okrem toho budú organizácie povinné zverejniť identifikačné údaje členov svojich orgánov. Cieľom týchto opatrení je okrem iného odstrániť pochybnosti o možnom konflikte záujmov alebo o vplyve donorov na činnosť organizácií prípadne ho transparentne zverejniť.

Lobing je ďalšou oblasťou, ktorú novela adresuje. Mimovládne organizácie, ktoré často zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní legislatívnych zmien, budú musieť svoje aktivity v tejto oblasti transparentne zverejňovať. Ide o štandardnú a legitímnu požiadavku. Ak mimovládky volajú po transparentnosti u politikov, prečo by sa mali brániť rovnakým pravidlám voči sebe? Je to len otázka spravodlivosti.

Verejný záujem a sloboda združovania

Jedným z hlavných argumentov kritikov novely je údajné obmedzovanie slobody združovania. Táto obava je však neopodstatnená. Novela nemá za cieľ zasahovať do práv občanov združovať sa alebo vyjadrovať svoje názory. Naopak, jej úlohou je zabezpečiť, aby organizácie pôsobili v súlade s princípmi transparentnosti, čo je v konečnom dôsledku aj v ich záujme. Legislatívny návrh vychádza z odporúčaní Európskej komisie, OECD a GRECO (Skupiny štátov proti korupcii), čo potvrdzuje jeho odborné zázemie.

Odpor voči novele vyvoláva otázky o tom, čo vlastne kritici chránia. Ide o donorov, ktorých identita by mohla vyvolať otázky? Alebo o konečných prijímateľov prostriedkov, ktorých činnosť môže byť v rozpore s deklarovanými cieľmi organizácií? Alebo o oboje naraz? Mimovládky, ktoré hlásajú transparentnosť ako kľúčovú hodnotu, by mali byť prvé, ktoré tento zákon podporia.

Čo chcú skryť?

Zavedenie nových pravidiel by mali samotné mimovládky privítať, pretože im dáva príležitosť posilniť dôveru verejnosti voči nim. Samozrejme len za predpokladu, že nemajú čo tajiť. Okrem toho zverejnenie hospodárenia s verejnými prostriedkami je základnou povinnosťou každého subjektu, ktorý takéto prostriedky prijíma. Ak niektoré organizácie odmietajú zverejniť informácie o svojom financovaní a hľadajú samé výhovorky či odvádzajú pozornosť inam, vzniká otázka, čo chcú vlastne skryť.

Pripravovaná legislatíva nie je inšpirovaná tvrdšími zákonmi o zahraničných agentoch, ako je tomu v USA, Izraeli alebo Rusku. Nejde teda o žiadny „ruský zákon“ ako poniektorí účelovo vytrubujú, pričom takto klamú verejnosť. Jej cieľom je vytvoriť jasné a spravodlivé pravidlá, ktoré zvýšia transparentnosť bez narušenia slobody združovania či iného obmedzovania. Transparentnosť nemôže byť selektívna – musí platiť pre všetkých rovnako, vrátane mimovládnych organizácií.

Zdroj: Ereport