Poliaci majú podlý a nebezpečný plán, aby Slovensko a Maďarsko nemohli vetovať protiruské sankcie EÚ

Poľský šéf diplomacie sa vychvaľuje zmenou postupu, ktorý umožní obísť „neposlušné“ členské štáty, menovite Slovensko a Maďarsko, ktoré by mohli uprednostniť ochranu svojich občanov pred trestaním Ruska.

Európska únia sa po prvýkrát chystá obísť individuálne práva členských štátov na veto pri hlasovaní o nadchádzajúcom 16. sankčnom balíku proti Rusku. Ten má byť zverejnený na tretie výročie invázie na Ukrajinu vo februári. Píše portál The European Conservative.

Podlý poľský plán

Zatiaľ čo rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky podľa zmlúv EÚ zvyčajne vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, Rada EÚ údajne plánuje zmeniť postup tak, že hlasovanie presunie na ministerskú úroveň. A to tak, že ho označí za „obchodnú záležitosť“ namiesto zahraničnej politiky. To by umožnilo jeho prijatie kvalifikovanou väčšinou (polovica členských štátov zastupujúcich dve tretiny populácie EÚ).

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski sa týmto krokom pochválil na svojej stránke na sieit X (bývalom Twitteri). Priznal, že cieľom je zabrániť krajinám ako Maďarsko a Slovensko v uplatňovaní ich — legitímneho — práva veta, ak by verili, že niektoré prvky balíka by mohli byť kontraproduktívne alebo poškodiť ekonomiku ich krajín a Európy viac než Ruska.

Sikorského vyjadrenia naznačujú, že odstránenie veta pri kľúčových rozhodovacích procesoch nemusí byť ojedinelým prípadom, ale začiatkom novej normy. „Neposlušné“ hlasy v Európe už dlhšie varujú pred postupnou eróziou suverenity členských štátov a nástupom „superštátu“ EÚ.

„Boh používa rôznych ľudí na svoje [sic] účely. Vďaka PiS [Právo a spravodlivosť] sú európske fondy viazané na dodržiavanie právneho štátu. Vďaka [premiérovi Viktorovi] Orbánovi odchádzame od libera veta v otázkach sankcií,“ napísal Sikorski 15. januára.

V oboch prípadoch, na ktoré sa minister odvolal — teda viazanie fondov EÚ na ideologicky motivované štandardy právneho štátu a odobratie práva veta členským štátom — zohráva kľúčovú úlohu liberálna poľská vláda Donalda Tuska. Varšava, ktorá nedávno prevzala šesťmesačné rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, zjavne využíva tento čas na urýchlenie prebiehajúceho presunu moci z národných štátov do Bruselu.

Nebezpečný precedens

Sikorského komentár reagoval na správu poľskej stránky RMF24. Tá napísala, že táto otázka sa už objavila počas prvého kola konzultácií medzi veľvyslancami EÚ a Európskou komisiou.

Podľa stránky vznikol plán, že „rozhodnutie o sankciách by sa po prvýkrát nemalo prijímať jednomyseľne, ale kvalifikovanou väčšinou, keďže by išlo o obchod [a nie zahraničnú politiku]. Maďarsko a Slovensko by nemali právo veta.“

Ak je však také zrejmé, že ekonomické sankcie proti tretej krajine, ako je Rusko, spadajú do kategórie „obchodu“, vyvoláva to otázku, prečo predchádzajúcich pätnásť sankčných balíkov bolo prijatých ako rozhodnutia „zahraničnej politiky“. Jasné je, že Brusel teraz potrebuje — a je ochotný — porušiť práva členských štátov. A to všetko preto, aby mohol pokračovať vo svojich pochybných sankčných politikách.

Kľúčovým prvkom balíka, ktorý pravdepodobne viedol k tomuto neobvyklému postupu, je plán masívne zvýšiť clá na už sankcionované ruské hnojivá, aby sa ich vývoz do EÚ stal pre Moskvu nerentabilným.

Vojna a následné sankcie na ruské hnojivá, ako je potaš, dusík a fosfát, nielenže spôsobili prudký nárast cien v EÚ a na celom svete. Viedli dokonca k tomu, že OSN vydala varovanie pred hrozbou pre globálnu potravinovú bezpečnosť.

Zatiaľ čo dohoda sprostredkovaná OSN umožnila pokračovanie ruského exportu hnojív do krajín Globálneho Juhu, EÚ sa naďalej snaží zabrániť prístupu svojich členských štátov k nim. Podobne ako v prípade ropy a plynu sú pre Európu teraz k dispozícii alternatívne dodávky, ale obrovský cenový rozdiel zaplatia najprv farmári a potom spotrebitelia.

Práve to je dôvod, prečo by Maďarsko a Slovensko mohli chcieť sankcie vetovať na ochranu svojho poľnohospodárskeho sektora a občanov. Samozrejme, možnosť prejsť na kvalifikované hlasovanie slúži aj na vytvorenie precedensu, na základe ktorého by sa podobné rozhodnutia mohli prijímať v budúcnosti, čím by sa podľa Sikorského postupne „odstránilo“ právo veta vo všetkých oblastiach.

Zdroj: European conservative