Posledný rozhovor so Zuzanou Plačkovou: O miliónových zárobkoch, závisti a viere v Boha

Zuzi, poďme do súkromia. Ty si šťastne vydatá, šťastne hovorím preto, lebo to vidieť aj na Instagrame…

No však sme jedenásť rokov, či dvanásť sme spolu. Ja už ani neviem, koľko rokov sme spolu, preboha.

Čo ty a René? René sa v podstate venuje obdobnej činnosti ako ty?

Hej, on už teraz robí tiež Instagram, akože je veľmi šikovný, veľmi dobre si na tom vie zarobiť, takže som úplne naňho v tomto hrdá, že konečne sa chytil tejto šance, lebo vždycky sa tomu bránil. Takže konečne ako myslím si, že už tam…však už koľko tam má, dvestopäťdesiattisíc followerov. Ako fakt má aj veľmi dobré dosahy, takže som naňho pyšná, zarába si krásne peniaze a super nám je.

Kto živí koho?

Nikto nikoho. My máme veľa vecí zdarma, takže v podstate, čo si platíme akurát iba také fakt, že nejaké náklady minimálne. Ale ja nemám žiadne náklady. My máme svoj byt, ja nemám nič. Ja nemám ani pôžičku, však by mi ju ani nikde nedali. Ja nemám dokonca ani paušál. Ja mám kredit, lebo ja som taký človek, že sa nechcem zaväzovať nikde. Takže, ja ti reálne poviem, že ja by som vyžila z 500€ mesačne úplne v pohode. Pokiaľ si nekupujem handry. To už sú len také rozmary. Ale čo ja viem, na jedlo alebo na takéto tak my…to chodí René do obchodu, alebo si zavoláme, objednáme si. Takže nikto nikoho neživí. A keď ideme na dovolenky, tak to je taký šér, že aj on, aj ja.

Takže v podstate doma drží kasu kto? Alebo máte rozdelenú kasu?

Každý máme svoju, ale v podstate ja jemu kradnem z peňaženky. On mne nie, ale ja jemu hej.

Nie ste si konkurencia? Alebo sa podporujete vzájomne?

Nie, práveže podporujeme sa. Aj on keď si robí nejaké súťaže, alebo niečo. Ale zase na druhej strane, keď ja mu robím reklamu, alebo niečo, tak ja vždycky že: no, ale storyčko stojí 1 500, tak vždycky musí mi dať za storyčko 1500. V rámci domácnosti.

O ľuďoch a ich rekciách sme sa rozprávali, ale určite by našich čitateľov zaujímali aj vaši priatelia. Vieš, priateľstvo je naozaj veľmi krehká záležitosť a je určite pravdou, že tebe tých priateľov pribudlo veľmi, veľmi veľa. Alebo kamarátov.

Ježiš, no jasné! Z každej strany…

Ako to je? Kto sú skutoční priatelia pre teba?

Ja mám zopár takých blízkych kamarátov a kamarátiek, čo sa poznáme ešte pred Hotelom Paradise. Sú so mnou desať, dvanásť rokov, niektorých poznám, ešte som ani Reného nemala. Takže to sú takí moji skutoční kamoši. Kamarátky čo mám, nás je asi sedem, že to sú reálne, alebo osem, reálne moje kamošky, čo viem, že mi nezávidia, vždycky ma zhejtujú, keď môžu. Takže také otvorené kamarátstvo, že je im jedno, že nejaká Plačková, že oni ma poznajú ako Zuzu. Takže keď aj niečo, že mi zad*be, tak oni vždycky ma dajú dole, ma totálne zhejtujú, alebo že fúú, toto nie, toto hej. To sú takí tí akože real kamoši, a potom mám takých tých nereal, čo všetko je po pi*i, čo robím, všetko je super, aby sa ti vopchali do riti a proste žiadna kritika. Iba všetko wow! A to vtedy vieš, ešte keď sú takí úplne moc ňuňu, tak to vtedy vieš, že to sú takí ľudia. Ale mám veľa dobrých kamarátov, veľa dobrých známych, ale potom jasné, že vidím aj, že mám tých príživníkov niektorých.

Na čom si sa tak najviac, čo sa týka priateľstva popálila?

Čo ja viem? Vieš čo, ja každého mám úplne na háku. Vlastne mne sa ani nič nestalo, že by niekto na mňa niekedy niečo také vytiahol z kamarátov. Vlastne ani nemajú čo.

Dobre, ja sa skôr pýtam na to, že takisto si človek z mäsa a kostí. Takisto máš nejaké city, emócie, to znamená, že ak ti niekto ublíži, dokážeš mu odpustiť?

Ja mám zas také, že keď niekto sa chová ku mne škaredo, že ja sa väčšinou ku kamarátkam chovám pekne, ja im dám všetko, ja im aj kúpim, ja im aj zaplatím, mne to je jedno, že zas nie som takáto lakomá, alebo tak. Ale zase potom, nepáči sa mi, keď niekto mi robí nasilu buď hanbu, ale začne sa ku mne chovať škaredo. Mám jeden taký príklad. Išli sme na dovolenku a kamarátka, plné lietadlo bolo Slovákov a kamarátke preplo, lebo bolo meškanie lietadla a začala byť hysterická, do letušky hodila niečo a potom ešte po mne naškriekala keď som jej povedala nech sa ukľudní, že nech mi nerobí hanbu. Takže to sú také veci, ktoré nemám rada. Takú tú agresivitu toto nemám rada, a to sa dokážem akože úplne prestať s tým človekom baviť. Že ja mám rada, keď sme všetci normálni, a nebudem teraz kamarátke nadávať do hocičoho, za to, že si chce ísť v lietadle zapáliť cigaretu. Však to je úplná blbosť.

K tomu ma napadá aj to, aké sú tvoje hodnoty, ktoré ty uznávaš, ktorými sa riadiš? Ktoré proste sú u teba naozaj nepriestrelné?

No určite priamosť. Nemám rada, keď mi niekto klame a keď za chrbtom. Proste ja mám rada, keď niekto so mnou komunikuje na priamo, že fakt, keď je nejaký problém, nehovor to druhému, dojdi, povedz mi to a vyriešme to. A nie, že sa budem dopočúvať cez XY ľudí a odkazy trápne a cez Instagram a cez bárs čo. Nie, proste ja mám rada, keď ľudia hovoria so mnou priamo. Či už je to dobré alebo zlé.

Kto je tvojou inšpiráciou? Takou, že vyslovene, že ťa inšpiruje v profesii, a potom v živote?

Asi čo sa týka profesii, tak asi všetci šikovní ľudia, ktorí vlastne z ničoho dokázali vybudovať niečo.

Máš aj nejakého konkrétneho?

Nemám konkrétneho nikoho, proste všeobecne úspešní ľudia. Že fakt, že viem, že ja neviem, boli z obyčajných rodín, a že sa dopracovali tam, kde sa dopracovali. Že fakt z ničoho. Takže skôr takýto ľudia. A v súkromnom živote neviem. Nemám.

Ani vzor nejaký?

Možno samú seba.

Wow! Aj to je určitým spôsobom vzor.

Fakt, ja si koľkokrát hovorím, že fakt, akože ja som fakt dobrý človek. Naozaj. Ľudia to nevedia, ale ja som strašne aj pobožná. Strašne verím v dobré energie, aj keď sa každý večer modlím, tak ja sa naozaj modlím za ľudí, ktorí sú chorí, ja sa modlím za ľudí. Aktuálne sa modlím za to aby už ten covid skončil, že aby sa mali ľudia dobre. Ja fakt nemyslím v určitých veciach len na seba, ako by možno každý povedal. Alebo ešte, to možno bude pre niekoho trápne, smiešne, ale keď sa napríklad modlím a už končím svoju modlitbu, lebo ja sa skôr rozprávam s Bohom, ako modlím, a vždycky posielam všetkým dobrým ľuďom, aj zlým do sveta pusu na dobrú noc. Proste také úplne že pi*ovinky sú to, ale pre mňa to má nejaký zmysel. Vo veľa veciach myslím na chorých, alebo takto, že nech sa uzdravia. Alebo keď sa dopočujem, že nejakej mojej kamošky mama alebo niekto, alebo súrodenec alebo niekoho len tak, že sa niečo stalo, tak večer sa pomodlím za toho človeka. Toto ľudia vôbec nevidia, ale pritom podľa mňa, je to úplne normálne. Je to práveže pekné a ľudia by to mali robiť. A hlavne sa ospravedlňovať za zlé veci vo svojom živote, za chyby a koľkokrát, keď na niekoho vybuchnem a som zlá, tak mňa to potom strašne mrzí. Alebo keď som bola hlúpe decko, tak deti sprosté sa bárs komu vysmievajú. A keď som to robila ja, tak potom vzápätí normálne za tri minúty ma cinklo a mi to bolo strašne ľúto, že prečo som to urobila. Proste si tak naprávam svoje chyby, že nechcem byť zlým človekom a chcem byť dobrým človekom a ďakujem Bohu, za to, že ma učí byť dobrým človekom. Takže chcem byť dobrým človekom a hovorím si, že som dobrým človekom. Takže tak.

Super. Aktuálna situácia. Máme tu už viac ako rok pandémiu v našej krajine, táto pandémia určite ovplyvnila aj tvoju…

Naozaj? To som ani nevedela.

…ovplyvnila aj tvoj súkromný život, aj tvoj pracovný život. Ako?

Vieš čo, asi nijako. Ako fakt nechcem klamať, ako jasné, že Pink mám zatvorený, už mesačne tam platím tri, tritisíc, štyritisíc eur, či koľko to je. Že v podstate to radšej som mohla každý mesiac ísť na dovolenku, alebo dať niekomu tie peniaze. Niekomu pomôcť. Takže to je také, také že na nič, ale inak čo ja viem, možno som mohla zarobiť viac. Keby ľudia chodili do roboty, tak by možno viac odo mňa kupovali produkty.

A súkromne? Ťa to ovplyvnilo nejako?

Nijak, lebo tým, že cestujem a chodím po svete, že keď som doma, tak mne, kokos týždeň som doma a mňa ide šľak trafiť. Akože lebo strašný stereotyp. Do roboty, domov. Poobede dôjdem domov, keď si vybavím, okolo tretej a doma som. A ja mám tak vyupratovaný byt, že normálne to v živote nikdy sme nemali tak upratané doma, ako máme my, počas pandémie.

Pandémia v podstate veľmi úzko súvisí aj s aktuálnym politickým dianím. Ty sa sem-tam zvykneš vyjadriť k politike. Čo ty a politika a máš nejakého politika, ktorého berieš? Akože toto je kvalitný politik, toto je dobrý líder?

Ja sa moc do politiky nehrniem. Jedine, že by som raz bola prezidentka, ale to by som si musela vysokú školu urobiť. To by ma možno bavilo.

Čiže sú tu tieto ambície, áno?

Ale to len tak, akože zo srandy. No a čo sa týka politikov. Ja rada počúvam múdrych ľudí, keď niekto hovorí k veci. Ja keď vidím tieto hádky, že sa tam jeden cez druhého teraz prekrikujú, to je úplne zbytočné, trápne a nemám rada ešte keď nasilu sa šíri zlo a to zlo sa dostáva cez tých politikov do ľudí. Ja mám rada, keď niekto sa vyjadrí normálne k veci, povie takto to je, takto by sme to mali urobiť a ono to dáva naozaj zmysel.

No dobre a podľa teba je tu niekto taký, kto to takto vie povedať?

Ja mám rada Sulíka, jeho som aj podporovala vo voľbách. Takže mám rada Sulíka, lebo on je ekonóm a podľa mňa aj ekonóm by mal riadiť našu krajinu, lebo vie, aký dopad bude mať táto kríza do budúcna na nás všetkých. Keď vidím ako krachujú moji známi, ktorí si budovali roky reštaurácie a dávali do toho všetko a teraz sú úplne, že hotoví, že zatvárajú to, tak to je pre mňa to najhoršie, čo vidím. Že ľudia šikovní sa snažili, budovali si dačo a teraz o to prichádzajú.

Čiže Richard Sulík…

Sulík je za mňa a rada počúvam Pellegriniho. Myslím si, že hovorí celkom dosť k veci. Sulík, Pellegrini a ešte mám rada na tých videách, keď rozpráva Boris Kollár, pretože to tiež dáva, tiež mi to dáva význam. Proste tie jeho slová.

A je niekto, kto podľa teba, do politiky absolútne nepatrí?

Čo ja viem? Ja sa tak nerozumiem zas tej politike, aby som mohla povedať, že či patrí, či nepatrí.

Zdroj: instagramZP