Posledný rozhovor so Zuzanou Plačkovou: O miliónových zárobkoch, závisti a viere v Boha

Na Slovensku snáď nenájdete človeka, ktorý by nepoznal Zuzanu Plačkovú (30). Ak sa aj taký náhodou našiel, tak posledné dni isto zaregistroval, že hviezda sociálnych sietí má na krku veľký problém. A to obvinenie z drogovej trestnej činnosti. Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bude dnes poobede rozhodovať, či influencerka pôjde do väzby. Vypočujte si marcový rozhovor Plačkovej s moderátorom Valérom Ferkom. Ako sa vraj dostala k veľkým peniazom? A takisto aký biznis mala premyslený do budúcna? Ťažko povedať, či sa jej tento sen splní.

Zuzana Plačková pozdravuje čitateľov eReportu

PODCAST:

Zuzana Plačková, influencerka, podnikateľka… Ja v podstate ani neviem, čo si, ale keď som nad tebou veľakrát uvažoval, ešte predtým, ako som ťa spoznal, tak som si povedal, že táto žena môže byť buď neskutočne obdivovaná a milovaná, alebo môžeš byť nenávidená. Proste buď ťa ľudia majú radi, alebo ťa majú za úplného arogantného, povýšeneckého človeka. Buď ťa majú radi, alebo ťa nenávidia.

Že som skrátka za úplnú pi*u, hej? Si chcel povedať.

Ja som to takto povedať nechcel. Každopádne, kto je vlastne Zuzana Plačková?

Obyčajné dievča z Kysúc, z Čadce. Dievča, ktoré počas, ja neviem, základnej školy, cez letné prázdniny chodilo na statok mamkin a babkin, hrabalo seno, kopalo zemiaky, proste klasické dedinské detstvo som mala. Takže úplne som vyrástla nie v milionárskej chatrči, ale na klasickej dedine, klasické dieťa, klasické detstvo. Takže, nič špeciálne.

Čiže to detstvo by si mohla zhodnotiť ako to, že si mala pekné detstvo?

Hej, pekné detstvo. Pekné dedinské detstvo.

Boli aj nejaké také, že zlé momenty, alebo ste boli vždy taká súdržná rodina?

Čo ja viem? Akože my sme boli úplne bežná rodina. Asi ako, ako každá druhá. Raz sme mali peniaze, raz sme nemali peniaze, čiže nebolo to niečo, že neviem, že sme boli v chudobe alebo zase… proste úplne bežná, normálna, štandardná rodina.

Potom prišla základná škola, stredná škola…

A Zuza bola veľký vyvrheľ, ledva školu dokončila, lebo však už jej dr*alo, nie? Však už od základnej školy mi šibalo. Stále som chcela ísť do sveta, chcela som cestovať, chcela som vidieť svet. Už som vedela, že nemôžem ostať v tej Čadci, že musím robiť niečo ďalej. Už ma ani škola nebavila, už som sa videla.. Ja som to mala vždycky tak, že všetko, vždycky aj keď si niečo prajem, aj teraz, tak ja mám proste víziu v hlave. Ja to viem presne opísať. Ja som vedela napríklad v detstve opísať, ako bude vyzerať raz môj dom. A teraz ten môj dom tak vyzerá. Na všetko si viem urobiť vizualizáciu v hlave a mne sa to potom splní. Takže už ako dieťa som vedela, keď som mala neviem, 16 – 17 rokov, tak už som vedela, že čo chcem do budúcna a čo budem robiť. Už som vedela, že už tá škola, že to musím dobojovať. Ledva som to dobojovala, ale dobojovala som to. A vedela som, že to, čo som študovala, nechcem robiť. Že chcem ísť svojou cestou a vedela som, že raz niečo dokážem.

Čiže sa dá povedať, že čo si si zaumienila, to ti vyšlo?

Hej, presne… Mne aj mama hovorila, že ja som od malička bola úplne, že to bolo vidno na mne, že som iné decko ako ostatné. Keď som bola malá, strašne veľa som si vymýšľala a rozprávala som fakt úplne nezmysly. Ale to preto, lebo ja som to videla. Ja som vedela, že ja budem hviezda. Ja som každému hovorila, že ja budem hviezda, ja budem známa, ja budem speváčka, herečka, blbosti som rozprávala, ale ja som videla tú víziu už v tom svojom detstve, že áno, budem raz známa.

Dobre a čomu to teraz pripisuješ to, že sa ti to darí. Pripisuješ to šťastiu?

Ja si myslím, že ono je to všetko o tom, ako si človek nastaví myseľ. A keď si povieš, že ideš si za tým, ako ja som si povedala, že raz niečo dokážem a dokážem tým ľuďom, čo ma podceňovali a smiali sa zo mňa, tak im proste dokážem, že raz niečo zo mňa bude. A práve takí, čo sa mi najviac vysmievali, tak za mnou chodia najviac a ma prosia o reklamu, či o nejakú pozornosť, alebo niečo. Takže presne toto som vedela, že ja to raz dokážem, že sa dostanem na takú pozíciu, kde budem vzbudzovať u určitých ľudí rešpekt.

Snílek Zuzana, ktorý si sníval a išiel si to svoje, bol živel, sa zrazu niekam posunul a v podstate má na konte celkom slušné úspechy. Aké boli tie začiatky toho, aby si sa dopracovala tam, kde si dnes?

Ja som nikdy nemala nejak v pláne, že čo budem presne robiť, ako to budem robiť. Ja som vždy všetko robila spontánne. Začalo to, samozrejme, že to začalo Playboyom, bola som v Playboyi, to bolo tiež úplne náhodne. Všetko to tak vzniklo, ani neviem ako. A vlastne všetko to išlo postupne. Prišiel Hotel Paradise, potom prišiel ten biely gauč, z ktorého sa mi všetci smiali. Ale ja si myslím, že vďaka tomu bielemu gauču, že som sa tam olejovala nahá, si ma strašne veľa ľudí zapamätalo, lebo to bolo na veľmi veľa titulkách všetkých denníkov, a to bolo určitým spôsobom veľké plus pre mňa. Lebo negatívna reklama je tá najlepšia reklama. Najviac ľudí si to všimne a zapamätá si toho človeka.

Čiže ty si už vtedy išla tak trochu strategicky?

Nešla som. Ja som robila vždy veci tak, ako som ich cítila. Nikdy som nešla do toho, že dobre, teraz idem do tohto s tým, že ma to niekde posunie. Išla som a buď alebo. A vždy to vyšlo.

Aké boli počas tej cesty ťažké momenty?

Vždy ti ľudia podkopávajú nohy a keď vidia, že sa ti postupne viac darí, tak ti začnú ešte viac podkopávať tie nohy. Takže tie prekážky vždy každý bude mať, akonáhle uvidí okolie, že sa ti viac darí. Takže asi tí ľudia. Tá ľudská závisť, zakomlexovanosť, takže asi tieto veci. Že zrazu bol niekto na pozícii, kde som raz chcela byť ja a zrazu som toho človeka predbehla, a ten človek to nedokázal zniesť, lebo už som mu bola konkurenciou.

Bol tu biely gauč, olejčekovanie, Hotel Pradise a tak ďalej. To všetko bola Zuza Plačková, ako si v úvode povedala, jednoduchá baba z Čadce. Ale potom prišiel fenomén Queen Plačková. Ako vlastne vzniklo toto?

Queen mám asi tri roky. Odkedy som sa nazvala Queen, tak odvtedy sa mi fakt, že intenzívne darí. Takže som si to úplne pritiahla.

Ako to vzniklo?

Ani neviem. Tak vždy musí byť na scéne King a vždy musí byť na scéne Queen. Takže Kinga máme a Queen musela byť. Jedného dňa som si to zmenila, ani neviem prečo, na Queen Plačková. Tuším, že niečo mi urobili s profilom, neviem, také niečo tam bolo, tak som si to zmenila na Queen Plačková a odvtedy…. Jáj, strašne veľa sa mi tvorilo fejkových profilov na Instagrame a aj na Facebooku, tak som si to premenila, lebo veľa bolo Zuzán Plačkových a tak som si to zmenila a odvtedy sa mi darí.

Viac a viac si sa do povedomia dostávala prostredníctvom sociálnych sietí, bavíme sa o Instagrame, a tam v podstate vznikla Queen Plačková. Ako ale vznikali tie čísla? Lebo zrazu, proste prečo za tebou tí ľudia šli?

Postupne! Vieš čo, to bolo tak, že postupne. Ja ani neviem, tým, že som bola stále na Facebooku a kamarátka mi už hovorila, už si založ ten Instagram. A ja úplne, že choď do riti, že načo? Však mám Facebook, nie? A tak som si založila ten Instagram a postupne som si to zdieľala na ten Facebook, že som aj na Instagrame a postupne to rástlo. Určitú dobu som strašne schudla a cvičila som a kadečo, tak tam začali také moje premeny, možno z takého toho decka som sa premieňala už ako keby na ženu, že som dospievala, tak som sa menila a menila som aj svoje názory. Začala som byť trošku iná a možno to aj ľudí postupne tak začalo priťahovať a tým, že začali storyčka, lebo predtým ešte neboli story, tak začali story a počas tých story sa viac vie ten človek priblížiť k tým ľuďom, lebo cez fotku nevie ten človek tak vycítiť, čo ten človek ako to chce povedať, či to chce povedať drzo, milo, alebo hocijako. Tak cez tieto storyčka…