Nemecký týždenník Die Zeit zverejnil minulý týždeň zásadnú výzvu nemeckých intelektuálov na vytvorenie jasnej západnej stratégie na zastavenie vojny na Ukrajine. Táto žiadosť sa pri tom markantne odlišuje od súčasnej európskej a západnej politiky, ktorá je v súvislosti s vojnou na Ukrajine používaná. Časť intelektuálnych elít totižto vyzýva lídrov západu, aby ekonomické sankcie a vojenská podpora Ukrajiny neboli prvoplánovými, ale aby viedli k rokovaniam a k jasnej snahe k ukončeniu bojov. To by malo podľa nich zahŕňať aj priania oboch zúčastnených strán – teda nie len Ukrajiny, ale aj Ruska. Svojou výzvou viacerí profesori a predstavitelia významných vedných odborov reagujú na tvrdenia vojenských expertov, že víťazstvo Ukrajiny a znovuzískanie okupovaných území v súčasnosti jednoducho nie je reálne.
„Víťazstvo Ukrajiny a znovudobytie všetkých okupovaných území vrátane Doneckej a Luhanskej oblasti a Krymu považujú vojenskí experti za nereálne, pretože Rusko má vojenskú prevahu a je schopné ďalšej vojenskej eskalácie,“ píše sa vo výzve nemeckej intelektuálnej scény.
Otázka, či sú dodávky zbraní správnou cestou
Prispôsobenie krokov západu jasnému záujmu v podobe ukončenia bojov si pri tom vedecká komunita predstavuje zjavne inak, ako politické elity západu.
„Západné krajiny, ktoré Ukrajinu vojensky podporujú, si preto musia položiť otázku, aký cieľ presne sledujú a či (a ako dlho) sú dodávky zbraní aj naďalej správnou cestou. Pokračovanie vojny s cieľom úplného víťazstva Ukrajiny nad Ruskom znamená ďalšie tisíce obetí vojny, ktoré umierajú v mene cieľa, ktorý sa nezdá byť reálny,“ píše sa ďalej vo výzve.
Ekonomické problémy, ktoré vojna spôsobuje
Vo výzve sa pri tom nepíše len o samotnej vojne, ale aj o problémoch, ktoré vojna so sebou prináša. Medzi nimi sú aj ekonomické komplikácie, ktoré boli napríklad na Slovensku ešte pre niekoľkými týždňami považované za súčasť prokremeľskej propagandy, no čoskoro sa stali reálnymi a slovenské peňaženky ich jednoznačne pocítili.
„Rýchlo rastúce ceny, nedostatok energie a potravín už viedli k nepokojom v mnohých krajinách. Ak bude vojna pokračovať aj po jeseni, bude mať nedostatok hnojív celosvetový dosah. Možno očakávať vysoký počet obetí a destabilizáciu globálnej situácie. Tieto hroziace dramatické dôsledky sa riešia aj na medzinárodnej politickej úrovni (G7, OSN),“ upozorňujú.
Rokovanie neznamená kapituláciu Ukrajiny, ale ani ignoranciu ruských požiadaviek
Mierové rokovania sú vždy o harmonizácii predstáv zúčastnených strán o povojnovom usporiadaní. Aj na Slovensku sa však stretávame s názorom, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa rokovať nemá. Bývalý minister financií Ivan Mikloš napríklad otvorene hovorí, že by sa ruské požiadavky nemali brať v úvahu.
„Rokovania neznamenajú, ako sa niekedy predpokladá, diktovať Ukrajine kapituláciu. Putin nesmie nastoliť diktátorský mier. Vyjednávanie tiež neznamená ignorovať priania zúčastnených strán. Medzinárodné spoločenstvo musí skôr urobiť všetko pre to, aby vytvorilo podmienky, za ktorých je konanie vôbec možné. To zahŕňa vyhlásenie, že západní aktéri nemajú záujem na pokračovaní vojny a prispôsobia tomu svoje stratégie,“ oponuje intelektuálna scéna iným názorovým prúdom.
Mohlo by vás zaujímať:
Západ vraj zatiaľ nevyvinul tlak na rokovania
„Medzinárodné spoločenstvo, najmä hlavní západní aktéri, zatiaľ nevyvíjali žiadny spoločný tlak na začatie rokovaní. Kým tomu tak nie je, nemožno sa domnievať, že porozumenie nie je možné a že najmä Putin nechce konať,“ uvádzajú intelektuáli svoje jasné stanovisko v závere výzvy, čím vo svojej podstate spochybňujú doterajšie európske deklarované snahy o rokovania. Európa pri tom od začiatku vojny nestojí v pozícii mediátora, alebo nezávislého subjektu, ale v pozícii spojenca Ukrajiny a dodávateľa zbraní.
Týždenník k výzve pridal aj zoznam signatárov, ktorý si môžete pozrieť na nasledujúcich riadkoch:
Jakob Augstein (publicista), Richard A. Falk (profesor pre medzinárodné právo), Svenja Flaspöhlerová (filozofka), Thomas Glauben (profesor pre agrárnu ekonomiku), Josef Haslinger (spisovateľ), Elisa Hovenová (profesorka trestného práva), Alexander Kluge (filmár a autor), Christoph Menke (filozof), Wolfgang Merkel (politológ), Julian Nida-Rümelin (filozof), Robert Pfaller (filozof), Richard D. Precht (filozof), Jeffrey Sachs (ekonóm), Michael von der Schulenburg (bývalý diplomat OSN), Edgar Selge (herec), Ilija Trojanow (spisovateľ), Erich Vad (armádny generál, bývalý vojenský poradca Angely Merkelovej), Johannes Varwick (profesor medzinárodnej politiky), Harald Welzer (sociálny psychológ), Ranga Yoges (novinár), Juli Zehová (spisovateľka a bývalá sudkyňa).
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Nemeckí intelektuáli považujú víťazstvo Ukrajiny za nereálne: Sú dodávky zbraní správnou cestou?