NÁZOR ANALYTIKA Ján Baránek: Nikdy, podotýkam – nikdy(!) tu nebolo to, čo je teraz!

Toto všetko sa deje za výdatného prispenia, bez nich by to ani nešlo, režimových médií a pokleslých novinárov. Ako si mám vysvetliť, že hocijaký novinár sa obuje napr. do MUDr. Lakotu Hocijaký pokleslý samozvaný komik ide spochybňovať a zosmiešňovať lekárov, konkrétne mám na mysli MUDr. Bukovského. Kde to sme? Kde to žijeme?

Pripomeňme si apríl 1986. Černobyľ. Rádioaktívny mrak vtedy putoval ponad celou Európou. Čo sme sa dozvedeli vtedy z našich médií? Jednoducho len to, že sa nič nedeje. A toto „nič“ bolo masívne podporované odborníkmi!!! Striedali sa v médiách rad za radom a vysvetľovali nám, ako je všetko v poriadku a to, čo šíria zahraničné média sú nepravdy, polopravdy, konšpirácie a pod. Vtedy sme nepoznali slovo „hoaxy“. A čo to má spoločné s dneškom? Ani vtedy, ani dnes, nemali títo „odborníci“ v debate oponentov s iným názorom! Vtedy to bolo jasné – komunisti. Ale dnes Opäť tu máme názorovú totalitu? Opäť tu máme jeden jediný správny názor? Pri Černobyle sa ukázalo, že vtedy médiá klamali. Zločinne. Nič netušiace obyvateľstvo vyrazilo do sprievodov 1.
a 9. mája, ako keby sa nechumelilo. Moja odveká rezervovanosť a skepsa voči jediným správnym názorom ma udržala mimo týchto sprievodov a v otvorenom prostredí som sa pohyboval minimálne. Je to aj o tej zvedavosti. Mali sme prístup k vysielaniam tzv. „štvavých staníc“, ako boli Hlas Ameriky, Slobodná Európa… Vtedy ich volali „štvavé“ a rušili ich rušičkami. Dnes ich volajú konšpiračné, nahlasujú ich, mažú, atakujú, a pod. Takže opäť, keď niečo mňauká a chytá to myši, je to asi mačka. A je úplne jedno, či je tá mačka čierna, biela, strakatá, hrdzavá… Je jedno, či to robia komunisti, nacisti, alebo premotivovaní progresívci a extrémistickí ľavičiari. Stále je to to isté. Moja otázka je aj takáto – čo robí Rada pre vysielanie a retransmisiu? Ako to, že už dávno nekoná kvôli nevyváženému a jednostrannému informovanie?

Všetky polopravdy, manipulácie a propaganda sa zakrývajú pod honosnou vetou – veríme vede! Zaiste, aj ja verím vede. Verím antibiotikám. Verím, že Zem je guľatá. Verím, že keď nasadnem do lanovky, táto nepadne. Verím, že keď nasadnem do lietadla, toto nepadne. Je totiž len malá, pre mňa štatisticky bezvýznamná pravdepodobnosť, že lanovka alebo lietadlo padnú. Navyše, vždy za stav a následky niekto konkrétny preberá zodpovednosť. Mechanik, konštruktér, RLP a pod. Ale neverím vede, keď zodpovednosť neberie nikto. To je prípad očkovacích látok. Nenastúpil by som do lietadla, ak by som musel podpísať, že to robím len a len na svoju zodpovednosť a riziko. Nie. Všetko robím takto. Teda skoro všetko okrem športu. Takže, aj keď verím vede, nedám si do seba pichnúť niečo, za čo nikto neberie zodpovednosť. Lebo, ono to „verím vede“ má aj svoje úskalia. Napríklad, zlúčeniny ortuti boli používané na liečbu syfilisu od roku 1363 do roku 1910. Určite všetci syfilitici, ktorí túto liečbu absolvovali, vede verili. S touto vierou aj na syfilis umreli. Aj tí, teda v tomto prípade celé ľudstvo, verilo vede, keď na seba kydalo DDT. Dovtedy, kým sa nezistilo, že dosť úspešne spôsobuje rakovinu. Následky tejto viery vo vedu doteraz cirkulujú v prírode a doteraz na túto „vieru vo vedu“ umierajú ľudia. V minulosti napríklad lekári odporúčali fajčenie, dokonca značka Lucky Strike bola podľa nich menej dráždivá, ako ostatné. Kto by neveril vede? Takto by som mohol pokračovať. Na to, aby som veril vede musím mať skrátka kritické myslenie a vypočuť si VŠETKY názory! Inak to nie je nič iné, ako sprostá propaganda.