Naši europoslanci o Rusku: Iba jeden hovorí o konštruktívnom dialógu, ďalší by zrušili aj plynovod!

Diplomatická roztržka medzi Moskvou a Prahou, ruské jednotky na hraniciach s Ukrajinou a zdravotný stav Alexeja Navaľného boli predmetom stredajšej rozpravy poslancov Európskeho parlamentu (EP) so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom. Slovenskí europoslanci označili stav vzťahov medzi EÚ a Ruskom za vážny – väčšinou volajú po jednotnom postupe Únie proti Rusku aj po ďalších sankciách. Iba jeden z oslovených je toho názoru, že sankcie napätie viac eskalujú a skôr sa treba snažiť o konštruktívny dialóg s ruskou stranou.

Vladimír Bilčík (Spolu-OD) je spoluautorom rezolúcie EP o Rusku. Uviedol, že jasný a silný postoj Únie má za cieľ vytvoriť tlak na Moskvu. „Naša sila je v jednotnej pozícii a verím, že k parlamentu sa pridajú aj členské štáty EÚ,“ zdôraznil. Spresnil, že v EP rezonuje kauza Vrbětice, aj preto je dôležité, aby nedošlo len k vyhosteniu diplomatov, „ktorí často diplomatmi nie sú“, ale EÚ musí zatlačiť na Rusko, aby sa takéto veci už neopakovali. Lebo Rusko systematicky podkopáva bezpečnosť a jednotu EÚ cez rôzne diverzné akcie.

Bilčík: Nemôžeme robiť s Ruskom biznis

„Potrebujeme nielen ďalšie sankcie, ale treba premyslieť niektoré investičné projekty. Podľa mňa plynovod Severný prúd 2 treba zastaviť. Nemôžeme robiť s Ruskom biznis a tváriť sa, že sa nič nedeje,“ vysvetlil. Útok na Českú republiku označil ako útok na celú Úniu, pričom tento odkaz podľa neho jasne zaznie aj v europarlamente.

Ivan Štefanec (KDH) zdôraznil, že Únia, ktorá bola v posledných rokoch terčom viacerých útokov ruských tajných služieb, by mala reagovať aj za pomoci ďalších nástrojov. „Reakcia EÚ by mala byť jednotná a koordinovaná. Už nestačí používať len klasické nástroje typu vyhosťovania diplomatov a sankcií. Treba sa vážne zaoberať odstrihnutím Ruska od finančného systému,“ odkázal. Spresnil, že to znamená odstrihnutie Ruska od finančného systému prevodov SWIFT, na ktorý je ruský finančný systém naviazaný.

Hajšel: Sankcie iba eskalujú napätie

Robert Hajšel (Smer-SD) tvrdí, že EÚ a jej orgány kompetentné v zahraničnej politike by sa mali snažiť o konštruktívny dialóg s Ruskom, v rámci ktorého prednesú námietky o fungovaní ruskej demokracie či aktivitách tajných služieb v zahraničí. „Prerušovanie takéhoto dialógu a volanie po sankciách iba eskaluje napätie, ktoré už tu je vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom,“ skonštatoval.

Podľa jeho slov sa obe strany musia otvorene rozprávať o tom, čo im prekáža, čo by chceli vidieť inak a neroztáčať špirálu sankcií. Lebo takýto postoj ohrozuje aj projekty, pri ktorých v EÚ nebol konsenzus, ale očakáva sa ich dokončenie. Ide o plynovod Severný prúd 2 či účasť ruských subjektov na dostavaní alebo výstavbe jadrových elektrární v členských štátoch EÚ.

Hajšel zdôraznil, že EÚ okrem prirodzenej spolupráce s USA musí hľadieť aj na svoje vlastné záujmy a snažiť sa vnímať, že Rusko je susedom, od ktorého viacero európskych krajín závisí, pokiaľ ide o nerastné suroviny a dodávky plynu, ropy či jadrového paliva.

Michal Šimečka (PS) opísal, že v rámci EP panuje pomerne široká zhoda v prospech rezolúcie o Rusku, ktorá vyjadruje jednoznačnú podporu Českej republike a odsudzuje zasahovanie ruských spravodajských služieb do vnútorných záležitostí členskej krajiny EÚ. To, že Slovensko v reakcii na kauzu Vrbětice vyhostilo troch ruských diplomatov, považuje za „správne, zodpovedné a primerané“ riešenie v súlade s medzinárodným právom.

Šimečka: Zvyšok EÚ by mal vyslať signál

„Teraz je dôležité, aby prišla jednotná odpoveď aj zo strany EÚ a NATO. Aj na to budú poslanci vyzývať, ja osobne tiež,“ povedal. Išlo by podľa neho o dôležitý signál pre budúce vzťahy EÚ s Ruskom, keby aj zvyšok Únie vyslal signál, že stojí za Českom. „Vo vzťahu k mocnosti ako Rusko, ktoré je väčšie ako všetky členské krajiny EÚ, musíme postupovať jednotne, aby sme mali vyvážené vzťahy založené na rešpekte a dodržiavaní medzinárodného práva,“ odkázal.

Pollák: EÚ hlása jednotu, členské krajiny robia čosi iné

Peter Pollák (OĽaNO) upozornil, že veľa poslancov EP sa zhoduje v tom, že cudzia tajná služba nemá vyvíjať protištátne aktivity v krajine, kde je hosťom. Rusko-európske vzťahy označil za komplikované aj preto, že hoci EÚ hlása jednotu, jej členské krajiny robia čosi iné, čo vidieť pri projektoch, ako je Severný prúd 2.

Zdroj: tasr