Pred voľbami Andrej Danko „zjednocoval národné sily“. Aj vďaka tomu tesne títo „zjednotenci“ prešli do parlamentu. Netrvalo to dlho a ľudia z kandidátky sa rozpadli na malé skupinky. Čítajte náš najnovší komentár.
Každá si ide svoje. Danko je na nože s Huliakom. Huliak je na nože s Tarabom. Peter Kotlár si ide svoje, cez nečakané tlačovky (ako tá posledná, o darcovstve krvi). Martina Šimkovičová s Lukášom Machalom je na ministerstve dnes tiež už akousi svojou skupinou, hoci ešte stále podporuje aj splnomocnenca, no zjavne majú už svoje agendy.
Prečo?
Je to niečo ako prirodzený stav? Takto to bolo už v politických začiatkoch ponovembrovej Slovenskej republiky. Popri SNS existovalo kopa menších strán, na čele s Pánisom, s Mojš-Kováčom. A potom sa aj tá SNS rozložila, na rivalite Slotu s Annou Malíkovou (neskôr Belousovovou). A potom sa zase dali dokopy. A potom zase rozhádali.
Dnes je situácia taká, že traja poslanci žiadajú vlastné ministerstvo (!), čo viedlo doteraz pokojného premiéra k tomu, aby im pri odchode do Číny pohrozil.
Národniarska „choroba“
Dokonca Andrej Danko vo svetle udalostí posledných dní vyzerá so svojimi nedávnymi požiadavkami na predsedu parlamentu ako človek, ktorý vedel, čo robí. Pokojne to priznajme. Potreboval autoritnú funkciu, aby si vedel vo svojom klube upratať. Možno mal s touto požiadavkou proste pravdu. Keď ho v koalícii nevyslyšali, naozaj si „jeho“ ľudia postupne začal robiť, čo sa im zachce.
Mohlo by vás zaujímať:
Je pravdepodobné, že premiér na túto situáciu nakoniec nájde recept. S niektorými sa zrejme dohodne po dobrom, na iných už bude treba prísnejšia ruka. Ale aj tak ostane vo vzduchu otázka: prečo? Prečo sa táto časť politického spektra vie tak radostne dohádať?
Zdroj: eReport
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
KOMENTÁR Je rozdrobovanie národniarska choroba?