Najvyšší štátni predstavitelia si na Dukle pripomenuli Pamätný deň Karpatsko-duklianskej operácie

Najvyšší predstavitelia štátu si v nedeľu pri pamätníku na Dukle vo Vyšnom Komárniku na pietnej udalosti pripomenuli Pamätný deň, 81. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, ktorou sa začalo priame oslobodzovanie Slovenska. Prezident vyzdvihol odhodlanie duklianskych hrdinov a volal po zjednotení, premiér zdôraznil, že vojaci na Dukle presne vedeli, za čo bojujú.

Prezident vyzdvihol odhodlanie duklianskych hrdinov

Na podujatí vystúpil s prejavom prezident Peter Pellegrini aj premiér Robert Fico.

Prezident SR Peter Pellegrini vyzdvihol odhodlanie duklianskych hrdinov prekonať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky. Zároveň volal po nájdení sily zjednotiť sa ako národ na myšlienkach, ktoré sú mocnejšie ako súčasné spory. Uviedol to vo svojom príhovore pri príležitosti 81. výročia Karpatsko-duklianskej operácie.

„Stretávame sa na historickom mieste, ktoré bolo pred 81 rokmi svedkom nespochybniteľného hrdinstva, ale aj obrovského utrpenia. Mieste, na ktorom bola naša dnešná sloboda vykúpená krvou našich otcov a dedov. A ja musím opäť verejne vysloviť tú najhlbšiu úctu nad ich hrdinstvom, odhodlaním a utrpením,“ zdôraznil Pellegrini. Poukázal aj na to, že na kolonáde k duklianskemu pamätníku je vygravírovaných 1265 mien tých, ktorí za svoju odvahu zaplatili najvyššiu cenu. „A spolu s našimi vojakmi položilo svoj život vyše 20.000 vojakov Červenej armády,“ podčiarkol.

Druhú svetovú vojnu označil za koncert zla, pričom vlna utrpenia sa prehnala aj Slovenskom. „Keď si dnes pripomíname tragédie v Kališti, Nemeckej, Ostrom Grúni, Kľaku, Tokajíku a ďalšej stovke vypálených, zničených a vyvraždených obcí, nikdy nemôžeme obísť hrôzu, ktorú prežili ich vtedajší obyvatelia,“ povedal pri Pamätníku 1. československého armádneho zboru na Dukle.

Svet sa stáva čoraz nebezpečnejším miestom

Hrôzy vojny podľa jeho slov nespočívajú v kolónkach s počtami obetí a ekonomickými škodami – ale v každom jednom kruto zmarenom ľudskom osude. „A tak sa ani tu na Dukle nikdy nevyhneme hrôzam, ktoré oslobodzovacie boje sprevádzali. Nesmieme si pred nimi zatvárať oči, hoci tie spomienky sú desivé,“ podotkol. Za najdôležitejší odkaz duklianskych bojov pre dnešok považuje túžbu po víťazstve, túžbu po oslobodení svojej vlasti a túžbu dotknúť sa slobodnej rodnej zeme a objať svojich najbližších, ktorá bola silnejšia ako strach a hroziace utrpenie.

Upozornil, že svet sa stáva čoraz nebezpečnejším miestom pre život, pretože v ňom prestávajú platiť desaťročia platné pravidlá. „Opäť sme v časoch, keď medzinárodné právo nahrádza presvedčenie veľmocí, že majú právo diktovať menším národom pravidlá vzájomného spolužitia. Za našou východnou hranicou už tri a pol roka zomierajú nielen vojaci na bojiskách, ale aj nevinné ženy, deti a starci. Spoločnosť nielen na Slovensku, ale pomaly v každej ďalšej krajine je rozdelená na dva nezmieriteľné tábory,“ skonštatoval.

Vyslovil želanie, aby si naša spoločnosť vybrala cestu k vyššiemu cieľu. „K spoločnému dobru slovenského národa a celej Slovenskej republiky. Pretože tieto ciele sú viac ako obete, ktoré túto cestu lemujú. Nech nám odhodlanie duklianskych hrdinov prekonať aj zdanlivo neprekonateľné prekážky pomáha každý jeden deň. Nech ako národ nájdeme silu zjednotiť sa na myšlienkach, ktoré sú mocnejšie ako súčasné spory,“ zdôraznil prezident.

Vojaci na Dukle presne vedeli, za čo bojujú

Premiér upozornil, že vojaci na Dukle presne vedeli, za čo bojujú. Motív bojovať je absolútnym základom spravodlivej vojny. Prvý československý armádny zbor, ale aj vojaci Červenej armády presne vedeli, za čo bojujú. Predseda vlády a Smeru-SD Robert Fico to povedal v príhovore pri príležitosti 81. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Ľudia boli podľa jeho slov motivovaní tým, že vedeli o zverstvách nacizmu.

„Tadiaľto viedli veľmi vážne obchodné cesty. Hovorí sa, že červené víno tieklo v krčmách a pohostinstvách. Lenže tadiaľto sa viedli aj viaceré vojny a vtedy tiekla predovšetkým krv,“ povedal pri Pamätníku 1. československého armádneho zboru na Dukle.

Kritizoval, že aj v súčasnosti sa v Európe hovorí s veľkou ľahkosťou o vojne. „Začínajú sa zhadzovať a organizovať útoky na pamätníky vojakov Červenej armády,“ podotkol. Deklaroval, že Slovensko nikdy nezatiahne do žiadneho vojenského „dobrodružstva“.

Fico počas príhovoru takisto naznačil, že za avizovaným vylúčením Smeru-SD zo štruktúr Strany európskych socialistov je jeho účasť na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve a Pekingu i stretnutia s prezidentmi Ruska a Číny. „Ak toto má byť dôvod na útoky a kritiku ľudí, ktorí môžu mať na niektoré veci iný názor, toto je cesta do pekla,“ zdôraznil.

Bez hrdosti budeme národom bez hodnôt

Predseda parlamentu R. Raši povedal, že hrozí, že bez hrdosti na históriu budeme postupne národom bez hodnôt.

Bez hrdosti na vlastnú históriu, bez hrdosti na hrdinské skutky padlých, ako aj preživších môže hroziť, že budeme ako národ strácať hodnotový obsah. Počas príhovoru to povedal predseda Národnej rady SR Richard Raši. Historická pamäť nemá ostať podľa neho len súčasťou jedného pietneho aktu. Za spoločnú úlohu považuje premieňať ju na živé hodnoty, ktoré budú formovať celú spoločnosť vrátane najmladšej generácie.

Na podujatie prišli aj veteráni SNP

Na oslavách 81. výročia Karpatsko-duklianskej operácie (KDO), ktoré sa uskutočnili v nedeľu na Dukle, sa zúčastnili aj vojnoví veteráni 97-ročný Vladimír Strmeň a 99-ročný Branislav Tvarožek.

Ako pred príchodom povedal Strmeň, spomína si na udalosti spred 81 rokov na Dukle. „Táto vegetácia tu nebola, tu boli čisté lúky, a preto položili životy toľkí bojovníci za našu slobodu, ktorú si dnes máme vysoko vážiť. Pripomíname si ten vzácny deň, začiatok KDO. Všetka česť a sláva hrdinom, ktorí položili životy za našu slobodu,“ uviedol Strmeň.

Tvarožek bol v čase KDO chlapcom, ako však povedal pri vstupe do areálu pamätníka na Dukle, nebyť KDO, tak by bol národ ešte dlhšie pod nemeckým útlakom. Návšteva Dukly je preňho emotívnym zážitkom. „Ctím ľudí, ktorí tuná na týchto priestoroch padli a takto nám dobyli slobodu,“ povedal Tvarožek.

KDO bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.

Zdroj: TASR