Moderátorka a herečka Renáta Názlerová: O chudnutí, šikane a labilnom premiérovi

Brunetka ja známa z televíznych obrazoviek, najmä zo šou Súdna sieň. K tomu napísala niekoľko kníh. Známa je svojou korpulentnou postavou, s ktorou sa už zmierila a nebojuje. V rozhovore prezradila, či je pre ňu záver roka a plné stoly jedla stresujúci, a ako sa v detstve vyrovnala so šikanou.

Renátu Názlerovú (52) neprehliadnete pre jej korpulentnú postavu a široký úsmev. Vždy dobre naladená, známa televízna tvár sa rozhodla, že sa už v živote nebude trápiť kvôli svojej nekonfekčnej veľkosti. Na diéty však úplne nezanevrela.

Žiadna otročina

„Svet diét som úplne neopustila, stále mám také periódy, kedy si poviem, že sa budem uvedomelo, zodpovednejšie stravovať. Nie sú to žiadne extrémy, ale sem-tam sa prepnem – ak to tak môžem povedať – do „šetriaceho režimu“. Avšak nikdy to nie je žiadna otročina. Nevylučuje sa to však s tým, čo stále tvrdím, že človek sa má vedieť prijať taký, aký je. Čo neznamená, že rezignuje, ale že nerieši svoju výšku, farbu očí, typ konštrukcie, hustotu hrivy, lebo vie, že príroda nestvorila rozmanitosť samoúčelne. Rozmanitosť je naším bohatstvom, nie dôvodom na kritizovanie a urážanie.“ Z vlastnej skúsenosti vie odprisahať, že funguje len jedna diéta!

Trik – malý tanier

„Pravidelná strava a pohyb, dostatočný príjem tekutín, viac ovocia a zeleniny ako cukrov a múky. Správne tipujú tí, ktorí tvrdia, že to nie je žiadna diéta. Mal by to byť prirodzený životný štýl, a mal by byť vlastný väčšine.“ S prejedaním sa počas sviatkov pokoja si vie poradiť po svojom. Tento trik odporúča aj iným ženám, ktorým sa už teraz z novoročnej váhy stavajú vlasy dupkom: „Radím malé porcie. Lebo na dobroty sa tešíme všetci, postačiť by však mohlo nezjesť plný tanier, ale možno len polovicu zvyčajnej porcie. Zo svojej kuchyni vylučuje nízkotučné potraviny a všetko sa varí a pečie s plnohodnotnými prísadami.“

Bola bitkárka

Renáta Názlerová patrí medzi vyrovnané ženy, ktorú máločo vyhodí z konceptu. Mala to tak už v detstve. Ak sa jej niekto posmieval, poradila si s ním. O žiadnej šikane nemohla byť ani reč: „V pravom zmysle slova som ju nikdy nezažila, lebo akýkoľvek náznak posmeškov som rázne vyriešila bitkou. Bila som sa skutočne, čo mi pamäť siaha, celú základnú školskú dochádzku. A tuším ešte aj v prvom ročníku na gymnáziu som ručne-stručne vyriešila nejaké nevhodné komentáre na moju adresu. To ale nič nemení na fakte, že nielen školské prostredie je plné šikany. Šikana je prítomná aj vo virtuálnom svete, ktorého sme už prakticky skoro všetci súčasťou, a kde sa takémuto konaniu obzvlášť dobre darí. A čo dodať k faktu, že šikanovanie sa praktizuje aj medzi dospelými v pracovných kolektívoch? Len toľko, že ľudská hlúposť, zlomyseľnosť a potreba ubližovať, sú, žiaľ, osobnostnými črtami, ktoré mnohí u seba nevedia korigovať ani v dospelosti.“

Ach, ten Matovič!

Aktuálnu ju však dokáže rozčertiť politická situácia. Vianočný lockdown jej nespôsobí žiadne ťažkosti, lebo bude pracovať na Štedrý deň aj na Silvestra. Ale stres šíriaci sa naprieč spoločnosťou ju nenecháva chladnou. Premiér Matovič je podľa nej poľutovaniahodný: „Jeho situácia nie je vôbec závideniahodná, ale spôsob, akým namiesto stmeľovania polarizuje, akým namiesto upokojovania znervózňuje a namiesto upresňovania chaotizuje – je poľutovaniahodný. Od osoby v tejto pozícii sa očakáva jasný, zrozumiteľný a dôveryhodný štýl vystupovania, a – čo si budeme hovoriť – toto nie je jeho silná stránka. Opakujem ale, že to nemá jednoduché, no štátnik na tomto poste by mal mať úplne inú úroveň a silu komunikácie.“