Hercovi a hudobníkovi je svet techniky vzdialený. Príliš sa o ňu nezaujíma. Preferuje knihy, osobné stretnutia, posedenia pri káve. Keďže je mu skoro všetko z jeho radostí teraz odopreté, venuje sa viac svojmu mobilnému telefónu. Nestíha sa čudovať, čo dokáže.
Slávny umelec Milan Lasica (81) priznal, čo mu na týchto ťažkých časoch poriadne lezie na nervy. V niekoľkých vetách zhrnul, ktoré atribúty sa mu na ľuďoch nepozdávajú. Prirovnal to k bývalému režimu, avšak teraz sa podľa neho všetky negatívne vlastnosti ľudí zhutnili a vyliezajú na povrch intenzívnejšie a v skrátenom čase: „Určité veci, ktoré prebiehali dlhodobo, sú teraz v skrátenom termíne. Závisť, nenávisť, pochybnosti, odpor a pridal sa k tomu veľmi zaujímavým spôsobom aj boj za slobodu. Na to sme neboli zvyknutí, že nebola sloboda, tak sa teraz bojuje neohrozene. Napríklad za to, aby sme nebrali pandémiu vážne, aby sme nenosili rúška, že je to obmedzovanie slobody. Skrátka, keď sa vám nemôže nič stať, tak bojujete,” nadhodil.
Radšej vidí čierne a potom sa teší
Milan Lasica bojuje proti negatívnym aspektom rozpoltenej spoločnosti počas pandémie svojím spôsobom: „Je prirodzené, že je spoločnosť rozpoltená. Ale na to v demokratickom systéme existuje parlament, lebo keby sme boli vždy všetci jednotní, nebolo by to nutné. Boli sme všetci zajedno v istých režimoch, ale nebolo to prirodzené. Tá rozpoltenosť je celkom prirodzená. Som dosť starý na to, aby som mohol povedať, že som už zažil aj horšie veci ako pandémiu. Nie je to nič, čo by sme mali zľahčovať, ale ani prepadávať zúfalstvu. Predovšetkým by sme nemali podľahnúť panike. Na to je najlepší liek humor,” odporučil.
Dobrú náladu však musí mať pozitívne zmýšľajúci človek podľa neho zakorenenú vo vnútri: „Musíte to mať v sebe. Niečo čítať, stretnúť sa, prejsť sa popri Dunaji s nejakým priateľom,” a dodal, že váš známy by mal tiež oplývať istým druhom nadhľadu. Milan Lasica verí, že dramatická situácia sa čoskoro zvráti, a keď nie, prispôsobí sa jej: „Nepodlieham žiadnej beznádeji, pretože úprimne povedané, žiadne nádeje si veľmi nerobím. Povedal by som, že vidím všetko v trochu čiernych farbách a potom som príjemné prekvapený, to je moja celoživotná filozofia. Treba sa obrniť a nepodliehať beznádeji, a to je aj teraz podstatné. Byť trpezlivý. Čakať. Nevieme dokedy, to je to najhoršie, a dúfať,” vysvetlil v rozhovore s Adelou Vinczeovou v šou Trochu inak s Adelou.
Chýba mu posedenie v kaviarni
Umelec vždy rád posedel v gastro prevádzkach, kde si vypil dobrú kávu a prečítal noviny. Bol to jeho každodenný rituál. Už niekoľko mesiacov sa kvôli lockdownom nemôže k svojmu obradu dostať. Vynahrádza si to po svojom: „Väčšinou som doma, nechodím do kaviarní, lebo ani nemôžem. To ma trápi najviac. Kaviareň je moje prirodzené prostredie, nemám si to čím nahrádzať. Môžem ísť do istej potravinovej predajne, majú tam skvelé ristretto, dám si to naraz, na jeden dúšok, a rýchlo musím utekať preč. Pritom si niečo kúpiť.” Umelec si dokonca zažartoval, v akom prípade by sa uchýlil k trendu otužovania, ktorý sa stal vysoko profanovaným: „Ak by v kaviarni napustili studenú vodu, tak by som pri kávičke chvíľu vydržal a objednal by som si hneď aj malú whisky na zahriatie, ale takto nie je šanca na otužovanie,” zasmial sa.
Ponorku nemajú
Určitý typ psychického tlaku pociťujú rodiny, ktoré sú spolu už takmer rok doma nepretržite zatvorené. S manželkou Magdou Vášaryovou ešte na žiadny konflikt nenarazili: „Počul som, že v Číne, ak by nebola skončila pandémia, jedna manželka bola rozhodnutá sa rozviesť až zabiť svojho muža. Je to kritická situácia, keď sa manželia ocitnú v takej pozícii, že sú spolu stále. Hoci si to prisahajú na svadbe, ale potom sa spoliehajú na to, že sa vidia ráno, večer, sem-tam idú na dovolenku a vracajú sa rozhádaní. Ale teraz ste s rodinu stále,“ pomenoval novodobý problém. „Pre mňa je to celkom zaujímavé. Rozprávame sa so ženu na témy, o ktorých sme sa rozprávali pred tridsiatimi rokmi. O budúcnosti, či sme to nepokazili, a to nás celkom zbližuje. Mrzí nás, že nie sme s deťmi a s vnúčatami.” On sám si našiel zaľúbenie v technike a objavuje jej možnosti. Inokedy by sa mobilným aplikáciám nevenoval, teraz začal: „Neuveríte, teší ma Whatsapp. Prostredníctvom neho komunikujem so svojimi vnučkami a dozvedám sa tam rôzne nové veci,” prekvapil.
O očkovaní nepochyboval
Herec je už očkovaný a ani na moment nepremýšľal, či vakcináciu podstúpiť : „Nemal som pochybnosti. Keď som bol malý, zúril záškrt, detská obrna, šarlach, osýpky, tuberkulóza a to všetko vďaka očkovaniu zmizlo. Vďaka tomu sme sa toho zbavili a myslím si, že aj toto očkovanie nás môže uchrániť.” Nevie pochopiť obavy z vakcíny: „Nerozumiem tomu, ale keď sa niekto chce báť, tak si vždy nájde dôvod. Tí, čo sa boja očkovania, sa neboja Covidu. Myslia si, že sú nezraniteľní, nedotknuteľní,“ skonštatoval.
Podnikanie stagnuje i jemu
Majiteľ divadla L+S stál na javisku naposledy v auguste. Brány divadla má zatvorené. O prežitie bojujú aj jeho zamestnanci: „Náznaky zlepšenia sú v tom, že príde od štátu nejaká podpora. Tu nejde o mňa, je tu zamestnaných zopár ľudí, ktorí majú rodiny, musia platiť účty a zaslúžili sa o to, aby toto divadlo fungovalo.” Živo si spomína, keď v prvej vlne spisovali členovia umeleckej brandže petíciu, aby im štát vyčlenil peniaze. Vtedy sa na kultúrnu obec spustila vlna kritiky. Hlavne z dôvodu, že ostali od zárobkov odstavené aj rôzne iné podnikateľské oblasti. Milan Lasica petíciu podpísal, niektorí svoj podpis po spŕške výčitiek odvolali: „Na jar, keď ma Wanda Hrycová vyzvala, aby som podpísal vyhlásenie Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, sa vraj na internete objavili tvrdé útoky, čo sme si to dovolili, že sme darmožráči, čo chcú od štátu peniaze. Dokonca to niektorí cez svoj podpis odvolali. Zo strachu,” krútil hlavou nad reakciou spoluobčanov a kolegov v relácii Trochu inak s Adelou.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Milan Lasica má déjà vu: Ľudia donášajú ako za bývalého režimu!