Matej Landl: Keď som sa dozvedel, že zomrel Števo Kožka, tak som plakal!

Hviezda Hornej Dolnej

Matej Landl je už niekoľko rokov hviezdou obľúbeného seriálu Horná Dolná. Nakrúcanie sa kvôli pandémií začalo až v júni. „Všetko sa konalo za prísnych opatrení. Na každom rohu bola dezinfekcia, členovia štábu mali rúška, rukavice a niektorí aj štíty. Mal som neuveriteľných 31 testov,“ hovorí Matej Landl.

V seriáli stvárňuje v podstate veľmi sympatického opilca. Po rokoch hereckých skúseností mu to nerobí žiaden problém. „Na VŠMU som mal skvelého pedagóga Miloša Pietora. Ten ma okrem iného naučil aj to ako sa hrá opitý človek. Opitý človek sa v podstate s tou opicou bojuje a snaží sa tváriť, že opitý nie je. Na nakrúcaní pijeme teplé nealko pivo, ktoré nie je nič moc,“ smeje sa umelec.

Piť na nakrúcaní nemôže, lebo väčšina hercov chodieva autom. V skutočnom živote však nie je abstinentom. „V lete si rád posedím pri čapovanom pive na terase a po dobrej večeri si rád dám kvalitné víno. Abstinent rozhodne nie som, no nie som ani opilec,“ dodáva sa smiechom. Priznáva, že v dedine, kde nakrúcajú majú takmer rodinné vzťahy a na pľaci panuje priateľská atmosféra.

Štefan Kožka mu chýba!

Pred pár mesiacmi zomrel jeho herecký kolega z Hornej Dolnej Štefan Kožka (†66). Matej Landl priznáva, že mu veľmi chýba. „O tom sa pochopiteľne veľmi ťažko hovorí. Ja som Števa poznal viac ako tridsať, možno aj štyridsať rokov. Nestretávali sme sa nejako pravidelne, lebo Števo bol v inom divadle. Veľakrát sa nám prekrížili cesty v rôznych projektoch no a v tomto projekte sme boli spolu sedem rokov a veľmi intenzívne sme spolu strávili niekoľko večerov na hoteli, kde sme sa spolu rozprávali o mnohých zaujímavých témach, o herectve, o tvorbe a aj o jeho problémoch alebo o mojich problémoch,“ priznáva.

Vzťah so všetkými kolegami na pľaci má veľmi blízky a intenzívny. „Keď som sa dozvedel, že nás Števko opustil, tak som pochopiteľne plakal. Nevedel som to udržať. Veľmi nám chýba,“ povedal Matej Landl. Nedávno nakrúcali v seriáli scénu, kde si ho pripomenuli, pozerali hore do neba a pozdravili ho. „Keď som sa pozeral na kolegov, tak všetci mali slzy v očiach. Števo nám veľmi chýba.“