Jozef Valky, anestéziológ z FNsP F. D. Roosevelta poskytol prvý rozhovor od udalosti, ktorá zatriasla celým Slovenskom ale aj svetom. „Keby som povedal, že sme neboli pod tlakom, tak by som klamal. Môj život na dva týždne prestal fungovať,“ povedal pre Postoj.
Mal som ťažkosti so zaspávaním
Hneď v úvode rozhovoru odpovedal lekár na otázku, ako prítomnosť takého pacienta, akým bol premiér, ovplyvnila fungovanie oddelenia aj celej nemocnice. „Nebolo to jednoduché,“ odpovedá. „Nie z medicínskej stránky, z tej sme to podľa mňa zvládli celkom slušne. Bol to však kameň zodpovednosti, ktorý sme so sebou niesli. Psychicky to bolo veľmi náročné. Dva týždne mal človek ťažkosti aj so zaspávaním, stále vám niečo išlo v hlave. Keby to bolo dopadlo inak, než ako to dopadlo, neviem si ani veľmi predstaviť, čo by sa potom na Slovensku dialo. Z každej strany. Aj z politickej, ale aj z tej medicínskej. Náš podpis by sa s nami asi niesol až do konca života,“ uviedol.
J. Valky pripúšťa, že ten tlak pri premiérovi Slovenska ako pacientovi bol väčší ako pri nejakom inom pacientovi. „Keby som povedal niečo iné, tak by som asi klamal. Snažili sme sa to však celé manažovať tak, akoby to bol náš bežný pacient. Takto som to komunikoval aj smerom ku kolegom, aby sme sa k pánovi premiérovi správali rovnako, ako sme zvyknutí aj pri iných pacientoch. Celý tím je školený na to, aby takéto situácie zvládal. Preto mi záležalo na tom, aby nevymýšľali a nešpekulovali, aby to robili rutinne, či je to premiér, alebo iný pacient. Dohodli sme si jasné pravidlá hry, aby naše oddelenie a v podstate celá Rooseveltova nemocnica vôbec nevyšla z konceptu,“ ozrejmil anestéziológ.
Všetko prebiehalo ako za normálnych okolností
V rozhovore pre Postoj ďalej prezradil, že všetko v nemocnici prebiehalo ako za normálnych okolností. „Neodkladali sa operácie, všetko bežalo. Až na ten väčší počet policajných áut a bezpečnostných zložiek v okolí nemocnice či na oddelení a nejakých bezpečnostných opatrení vnútri nemocnice. Človek, ktorý by nevedel, čo sa u nás deje, by to možno ani nezaregistroval. Za tie dva týždne sme transplantovali tri pečene a prevádzka bežala tak, ako keby tu takýto pacient ani nebol. Keďže nemocnica má dostatočné kapacity a tímy, dokázala danú situáciu bez problémov riešiť,“ ozrejmil Valky.
Pripustil, že veľa takých pacientov akým bol R. Fico, nemajú. „A nemá ich skoro nikto, dokonca ani v zónach vojnových konfliktov. Títo pacienti sa totiž väčšinou do nemocnice vôbec nedostanú, lebo vykrvácajú pri prevoze. V bruchu sú dve veľké cievy – aorta a dolná dutá žila. Keby ich projektil poranil, pacient vykrváca do pár minút, neprežil by ani prevoz. Keď pacient prežije prevoz, do niekoľkých dní stále môže zomrieť na komplikácie, ktoré zo zranení vyplývajú, ako je sterkorálna peritonitída. Aj napriek všetkému snaženiu pacienti vo vysokých percentách neprežijú,“ vysvetlil lekár.
Je známa informácia, že vrtuľník s premiérom údajne najprv smeroval do Bratislavy, až potom sa otočil a letel do Banskej Bystrice. K tomuto Valky poznamenáva, že zo začiatku boli informácie trochu skreslené. „Prvá informácia, ktorú som dostal, bola, že sú to tri strelné poranenia hrudníka a že by vrtuľník s pánom premiérom mohol smerovať do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Vtedy som spozornel a vravel som si, že ak sú to tri strelné poranenia hrudníka, s tým už asi nikto nebude vedieť nič spraviť. Keď sa spresnilo, že ide o dutinu brušnú, tak sa rozhodli ísť do Banskej Bystrice,“ informuje.
V rádiu som počul, čo sa stalo
Dodáva, že správa o atentáte ho zastihla, akurát keď vchádzal do Žiliny na medzinárodný kongres Slovenskej spoločnosti anestéziológie a intenzívnej medicíny. „Bolo okolo tretej hodiny, mal som zapnuté rádio a počul som, čo sa stalo. Potom mi volala pani riaditeľka. Našťastie boli v práci obe primárky, pani doktorka Kušíková, primárka našej jednotky intenzívnej starostlivosti, a pani doktorka Kvasníková, primárka pre intenzívnu medicínu. S nimi som sa rovno dohodol, ako postavia tímy a čo sa bude diať, lebo aj keby som sa bol otočil, tak by som to nebol stíhal.
Každý, kto bol vtedy k dispozícii, ostal v nemocnici a čakalo sa. Boli pripravení aj všetci vedúci pracovníci chirurgického odboru, keďže sme presne nevedeli, čo sa nájde v dutine brušnej,“ hovorí lekár.
Dodal, že keď prevzal zodpovednosť za pacienta, požiadal sám vedenie nemocnice o to, aby boli lekári od všetkého čo sa deje vonku odrezaní. „My sme lekári, ktorí tu sú nato, aby sa starali o pacienta, o jeho zdravie a pomáhali mu prežiť a vyliečiť sa. Sám som preto požiadal vedenie nemocnice, aby sme sa mohli odrezať aj od tlačoviek s novinármi,“ vysvetlil. Upozornil aj na konšpiračné teórie, ktoré okolo stavu premiéra začali vznikať.
Aký je premiér pacient?
Úplne na rovinu povedal, že takých príjemných pacientov, akým bol premiér, majú málo. „To je celé, čo vám poviem. Sám som bol z toho prekvapený. Aj keď som pána premiéra odvážal, tak ma poprosil, či by som sa s ním mohol vrátiť na oddelenie, aby sa mohol všetkým osobne poďakovať,“ povedal Jozef Valky.
Mohlo by vás zaujímať:
Pripustil, že zranenie R. Fica bolo veľmi závažné. „V podstate sme nevedeli, na ktorú stranu sa to preklopí. Ale postupy, ktoré sme zvolili a ktoré sme vykonali, mali dobrý efekt na ďalšie zotavovanie. Pán premiér bol viacnásobne operovaný, aj to samo osebe vypovedá, že to nebolo jednoduché. Treba povedať, že dosť zavážilo aj to, akú má pacient muskulatúru, ako sám chcel, ako o seba bojoval. Pre samotné prežívanie pacienta je vždy veľmi dôležité, či on sám chce.
Viete, môžete mať dvoch pacientov s tým istým zranením a k obidvom pristupovať rovnako, no jeden sa snaží prežiť a druhý sa opustí. Ten, čo sa snaží a chce, prežije. Dáte im tú istú starostlivosť, ale na tých váhach, ktoré sú veľmi labilné, preváži to chcenie. A keď sa nám pacient opustí, celá naša snaha vyjde navnivoč,“ vysvetlil skúsený lekár.
Všetci sme to prežívali
Udalosť mala vplyv aj na osobný život anestéziológa, aj život mimo nemocnice. „Môj iný život na tie dva týždne v podstate prestal fungovať. Bol som sústredený len na to, čo sa dialo v práci, trávil som tam väčšinu času. Aj so svojimi kolegami, nebolo to len na mne. Výrazne sme to prežívali všetci, inak sa ani nedalo. Človek prišiel unavený, stále rozmýšľal nad tým, čo sa udialo, čo sa ešte môže udiať. Trvalo ešte chvíľku, kým som sa dostal do bežných koľají. Ale myslím si, že to je úplne normálne. Keby niekto tvrdil niečo iné, tak by si podľa mňa vymýšľal,“ skonštatoval na záver Jozef Valky.
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Lekár J. Valky, ktorý ošetroval premiéra: Takých príjemných pacientov, akým bol premiér, máme málo