KOMENTÁR Telenovelový komunizmus: každodenná nostalgia, alebo tichý zločin na pamäti?Poznámky k sledovanosti „Dunaja“ a „Sľubu“

Sledovanosť televíznych seriálov Dunaj, k vašim službám a Sľub každý večer prekračuje státisíce divákov. Znamená to, že tieto príbehy rezonujú. Ale čo to vlastne hovorí o nás ako spoločnosti?

Urobiť telenovelu zo slovenského štátu a obdobia komunizmu nie je len kreatívne rozhodnutie — je to spoločenský akt. Buď tvorcovia strávili mesiace bádania, aby tému spracovali citlivo a zodpovedne, alebo si jednoducho povedali: „Je to trendy. Vezmime si z minulosti, čo sa nám hodí, a zabaľme to do šampónového optimizmu.“

Len neviem, či si pri sledovaní diváci spomenú na partizánov, na Židov, na obete režimov, na tých, čo nezostali ticho. Na ich vnúčatá. Na pamäť, ktorá sa do televízneho programu nezmestí.

Zamiešať telenovelu s témou, ktorou sme sa nikdy poriadne nevysporiadali, je zároveň geniálne aj smutné. Telenovela nemá byť výchovná. Je to žáner, ktorý cieli na city, nie na hodnoty. Ale ak každý večer útočí na tie najprimitívnejšie pudy a podsúva nám obraz, že „to obdobie predsa nebolo až také zlé, veď nejako sa žiť muselo“ — tak potom tu máme problém.

Aj Sľub hovorí: taký bol komunizmus. Trendy účesy, teflónové nohavice, úsmevy cez slzy. Mladá generácia nechápe, staršia už ani nechce chápať. A medzi tým zostáva ticho. Pamäť sa rozpúšťa v melodráme.

Z toho všetkého vyplýva niečo vážnejšie než len úspech dvoch seriálov. Vyplýva absencia akejkoľvek protiváhy. Kde je kvalitný seriálový projekt, ktorý by stál na hodnotách, pravde, výskume, umeleckej ambícii? Kde je STV, RTVS, STVR? Kde je verejnoprávna reflexia toho, čo sa na obrazovke každý deň recykluje?

Áno, žiť sa musí. A áno, večer si mnohí zapnú televíziu. Ale za akú cenu?

Zdroj: eReport