Koľkí plánujú ísť na referendum? Vyše 54 %, z toho väčšina určite!

Koľkí plánujú ísť na referendum týkajúceho sa predčasných volieb, ktoré sa uskutoční v januári? Určite by sa ho zúčastnilo 37,1 percenta ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. Zber dát pre prieskum sa realizoval od 8. do 11. novembra na vzorke 1000 ľudí. Aj keď výsledky ukazujú, že väčšina opýtaných Slovákov účasť na referende neodmieta, pričom vyše tretina dokonca deklaruje, že sa ho s určitosťou zúčastní, mainstream, vrátane TV Joj, si výstup merania vyložil, zdá sa, po svojom.

Mohlo by vás zaujímať:

Na otázku, či sa referenda zúčastnia, odpovedalo „asi áno“ 17,1 percenta respondentov. To znamená, že celkom 54,2 percenta občanov sa účasti na referende nebráni. Naviac, z nich vyše polovica deklarovala, že sa referenda zúčastní určite.

Ako prieskum prezentovala televízia Joj

Televízia Joj však prieskum prezentovala tak, že k tzv. pochybovačom referenda zaradila aj významnú skupinu respondentov (17,1 percent), ktorí reagovali v súvislosti s účasťou na plebiscite „asi áno“. A tak im vyšlo, že „spolu 56,0% opýtaných vyjadrilo pochybnosť o svojej účasti“ Nuž čo, aj tak sa dá…

TV Joj medzi tých, ktorí majú pochybnosti o referende zaradila aj tú skupinu opýtaných, ktorí reagovali, že sa referenda asi zúčastnia. – Foto: ako/plus.noviny.sk

Jojku kopírovali aj ďalší známi mediálni hráči

Spôsob prezentácie výsledkov prieskumu, ktorý „nastavila“ televízia Joj, následne veselo preberali aj ďalšie médiá hlavného prúdu. Napríklad Denník N, ktorý rovno „strašil“ nízkou účasťou na referende či aktuality.sk, kde správu o výsledkoch prieskumu „odpálili“ titulkom „Väčšina ľudí pochybuje o vlastnej účasti, alebo ju rovno odmieta“

FOTO Ako o výsledkoch prieskumu informovali Denník N a Aktuality.sk

GALÉRIA – Foto: denník n/aktuality.sk

Určite sa nezúčastní oveľa menšia skupina opýtaných

Pravdou je, že podľa výsledkov prieskumu by sa referenda asi nezúčastnilo 10,8 percenta respondentov. Pritom aj tu je slovíčko „asi“. A rovnako aj tu platí, že odpoveď „asi nie“ síce neznamená áno, ale neznamená to ani nie. To, že na referende by sa určite nezúčastnilo 28,1 percenta je jediné relevantné „NIE“. Toto „NIE“ je však v porovnaní s odpoveďou „určite áno“ výrazne nižší pomer.

Čo tí, ktorí neodpovedali? Nemusia hlasovať, ale môžu

Na otázku nevedelo alebo nechcelo odpovedať 6,9 percenta ľudí. Aj pri tejto skupine respondentov sa však žiada doplniť malá poznámka. Môžu, ale rozhodne nemusia patriť medzi občanov, ktorým je referendum ľahostajné.

Opäť to riešili aj cez vzdelanostnú úroveň občanov

Účasť na referende predpokladali približne rovnako často muži aj ženy. Mierne častejšie respondenti nad 50 rokov a ľudia s najnižším vzdelaním. Referenda by sa zúčastnili častejšie aj opýtaní zo Žilinského, Prešovského, Banskobystrického a Trenčianskeho kraja. Výrazne častejšie voliči strán Smer-SD, Republika, Hlas a SNS.

Čaputová nevyslala dobrý signál

Pripomíname, že keď prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila termín referenda, nevyslala práve najlepší signál občanom. „Toto referendum vnímam ako súčasť rok a pol prebiehajúcej politickej kampane jednej politickej strany, ja preto nebudem vyzývať občanov k účasti, nebudem ich zároveň od účasti ani len odrádzať,“ netajila hlava štátu, že sa s referendom nestotožňuje.

Vôľa ľudu a hlas občanov by mali byť pre politikov nielen zrkadlom ich práce, ale je aj ich základným, demokratickým právom.

Referendum je však ľudové hlasovanie zakotvené v najvyššom zákone – Ústave SR. Keďže nie sme totalita (zatiaľ nie oficiálne), ale máme v tej istej Ústave SR deklarované aj demokratické zriadenie, vôľa ľudu a hlas občanov by mali byť pre politikov nielen zrkadlom ich práce, ale je aj ich základným, demokratickým právom. Právom vyjadriť sa slobodne k tomu, čo sa v štáte, kde žijú, deje. A taktiež či s tým, čo sa deje, súhlasia, alebo nie, uviedli sme nedávno v našom komentári, ktorým sme sa snažili nastaviť Čaputovej kritické zrkadlo.

Termín konania referenda (21. január 2023) prezidentka určila aj s ohľadom na novú právnu úpravu, ktorá zaviedla možnosť požiadať o hlasovanie poštou zo zahraničia.

Zdroj: tasr/eReport