Lepšou a transparentnejšou komunikáciou o pandémii a vakcínach proti ochoreniu COVID-19 sa mohla na Slovensku dosiahnuť vyššia miera zaočkovanosti už na konci júna. A to aj napriek dlhodobo nízkej dôvere ľudí vo vládu a verejné inštitúcie. Analytici Národnej banky Slovenska (NBS), ktorej šéfuje exsmerák Peter Kažimír, – Miroslav Gavura a Michal Marenčák – to uviedli vo svojom blogu na webe NBS. Pomohli si aj grafmi, napríklad aj takým, ktorý poukazuje na dôveru občanov vláde. „Nízka dôvera sa neviaže iba na súčasnú vládu a obdobie pandémie. Nízka dôvera vláde a vo verejné inštitúcie je dlhodobým problémom,“ píšu vo svojom pondelkovom blogu.
„K 30. júnu 2021 bolo zaočkovaných aspoň prvou dávkou iba 37% obyvateľov Slovenska, čo nás radí medzi najmenej pripravené krajiny na tretiu vlnu v rámci Európskej únie. Priemer EÚ bol k 30. júnu viac ako 50%. Prečo je to tak?,“ túto otázku si v úvode blogu kladú experti. Pripomínajú, že štát ešte určite nevyčerpal všetky možnosti, ako očkovanie ľuďom sprístupniť. Napríklad samostatným výberom termínu.
„Za nízkou ochotou zaočkovať sa je zrejme aj podstatne hlbší fenomén, a to chýbajúca dôvera obyvateľov vo verejné inštitúcie, ako aj samotný štát. Na základe OECD indexu dôvery vláde z roku 2020 patrí Slovensko na chvost krajín EÚ (index je dostupný pre 22 krajín EÚ),“ podčiarkujú Gavura a Marenčák známe fakty.
Ako ďalej uvádzajú, nízka dôvera sa neviaže iba na súčasnú vládu a obdobie pandémie. Nízka dôvera vláde a vo verejné inštitúcie je podľa nich dlhodobým problémom.
GRAF 1: Miera zaočkovanosti obyvateľstva vs. dôvera vláde – Foto: nbs.sk
„V krajinách s vyššou dôverou v štátnu exekutívu je vakcinácia úspešnejšia. To sa týka najmä severských krajín s mierou zaočkovanosti viac ako 50%,“ pripomínajú experti NBS s tým, že graf č. 1 ilustruje vzťah vakcinácie a dôvery v štát meranej spomínaným OECD indexom dôvery vláde z roku 2020. „Z grafu č. 1 však môžeme tiež vidieť, že zaočkovanosť je na Slovensku nižšia, ako by mohla byť vzhľadom na danú dôveru vláde. Jedným z možných vysvetlení môže byť komunikácia, ktorú môžeme vnímať ako krátkodobý budič dlhodobej dôvery. Inými slovami, komunikácia dnes vplýva na dlhodobú dôveru. Na Slovensku pritom vníma až 70% opýtaných komunikáciu ohľadom COVID-19 vakcín za netransparentnú, zatiaľ čo priemer v EÚ je len 57%,“ upozorňujú odborníci.
GRAF 2: Netransparentnosť komunikácie vs dôvera vláde. – Foto: nbs.sk
Netransparentnosť komunikácie ohľadom Covid-19 vakcín je však na Slovensku podľa analytikov vyššia, ako by mohla byť vzhľadom na dôveru: „Vyplýva to z grafu č. 2. Netransparentnosť by sme mohli mať nižšiu o 7 až 13 percentuálnych bodov, ak by sme komunikovali súmerne s mierou dôvery.“
GRAF 3: Zaočkovanosť vs transparentnosť komunikácie – Foto: nbs.sk
„Pri väčšej transparentnosti komunikácie, aj keď berúc do úvahy pomerne nízku dôveru k exekutíve, by miera zaočkovania mohla byť namiesto 37% z konca júna na úrovni 45-49%. Vyplýva to zo vzťahu zaočkovania a transparentnosti (graf č. 3). Je to veľmi podobný výsledok, ako by vyšlo len zo vzťahu vakcinácie a dôvery (graf č. 1),“ tvrdia analytici.
Podľa nich vzťah medzi dôverou či nedôverou obyvateľstva vo verejné inštitúcie a ochotou sa zaočkovať však možno vidieť aj v rámci samotného Slovenska. „Ako možno vidieť na grafe č. 4, zaočkovanosť v regiónoch na Slovensku s nízkou volebnou účasťou v parlamentných voľbách 2020 je v priemere nižšia ako v regiónoch s vyššou účasťou. Ak považujeme volebnú účasť za indikátor dôvery ľudí v štátne inštitúcie, ich politickú a verejnú zaangažovanosť, tak sa nízka dôvera vo verejné inštitúcie prejavuje jasne v nižšej miere zaočkovania.“
GRAF 4: Volebná účasť 2020 vs vakcinácia (poznámka: názvy okresov sme pre prehľadnosť nevyznačili, no je vidieť súvislosť zaočkovanosti ktoréhokoľvek z nich s volebnou účasťou). – Foto: nbs.sk
Analytici na záver poukazujú na fakt, že nielen ľudia na Slovensku, ale aj vo zvyšku EÚ najviac dôverujú, ak informácie o vakcínach dostávajú priamo od lekárov alebo sestričiek. „Pri diskusii o dôležitosti a účinkoch očkovania je potrebné prenechať viac priestoru odborníkom na zdravotníctvo. Úlohu vlády pri šírení posolstva očkovania by mohli nahradiť aj ľudia a priatelia v blízkom okolí tých, ktorí ešte nie sú zaočkovaní,“ dodávajú odborníci z NBS.
GRAF 5: Komu by ste viac dôverovali, aby vám poskytol spoľahlivé informácie o vakcínach COVID-19? (Zdroj: Eurobarometer 2020, EK) – Foto: nbs.sk
KOMENTÁRE ČLÁNKU :
Kažimírovi analytici o očkovacej mizérii: Vytasili grafy a fakty, ktoré vláde nastavujú kruté zrkadlo!