J. Hrabko: Za protiústavnú označil ústavný súd otázku o predčasných voľbách na žiadosť prezidentky Čaputovej

Hrabko pre TASR pripomenul, že keď sa v parlamente v roku 2023 hlasovalo o forme, akou je možné vyvolať predčasné voľby, referendum z nej vypustili na základe pozmeňujúceho návrhu poslancov vtedajšej vládnej koalície. Tí dnes z opozičných lavíc referendum o predčasných voľbách podporujú. Pripomenul aj to, že Ústavný súd SR v roku 2021 rozhodol o referendovej otázke s cieľom iniciovať predčasné voľby a označil otázku za protiústavnú na žiadosť prezidentky Zuzany Čaputovej

Tí, ktorí dnes referendum podporujú, ho vtedy nechceli

Voliči budú 4. júla v referende hlasovať o týchto otázkach: „Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v paragrafe 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v aktuálnom znení?“ a „Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“.

Otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada SR prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady SR určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?“ prezident Peter Pellegrini medzi referendové nezaradil. Podľa neho nespĺňa podmienky na vyhlásenie.

Hrabko pripomenul, že keď sa v parlamente v roku 2023 hlasovalo o forme, akou je možné vyvolať predčasné voľby, referendum z nej vypustili na základe pozmeňujúceho návrhu poslancov vtedajšej vládnej koalície. Tí dnes z opozičných lavíc referendum o predčasných voľbách podporujú.

ÚS SR rozhodol na základe žiadosti Zuzany Čaputovej

„Pôvodný návrh znel, že je to možné aj referendom, ale prišiel pozmeňujúci návrh, ktorý to zmietol zo stola,“ konštatoval Hrabko. „Politici sa dohodli, že iba parlament bude mať takúto možnosť. Iba uznesením parlamentu je možné dnes skrátiť volebné obdobie. Nie referendom. Pokiaľ táto možnosť nebude zakotvená v ústave, všetky referendá, ktoré by sa snažili vyvolať predčasné voľby, budú zbytočné,“ konštatoval Hrabko.

Ústavný súd SR na žiadosť prezidentky Zuzany Čaputovej v roku 2021 rozhodol o referendovej otázke s cieľom iniciovať predčasné voľby a označil otázku za protiústavnú. Pokiaľ ÚS nerozhodne inak, je toto rozhodnutie podľa Hrabka smerodajné. Aj preto považuje za neadekvátne reakcie viacerých opozičných poslancov, ktorí kritizovali rozhodnutie prezidenta vyradiť otázku o predčasných voľbách z petičného hárku.

Prezident mal takú právomoc a využil ju

Podľa Hrabka sa dalo očakávať, že za týchto okolností sa referendum o predčasných voľbách konať nebude. Iniciátori petičnej akcie k nej pristúpili skôr z marketingových dôvodov, aby zviditeľnili politiku svojej strany. Na druhej strane, prezident podľa neho mohol vypísať referendum so zvyšnými dvoma otázkami o niečo skôr, aby sa vyhol termínu počas letných prázdnin. „Nebolo to z jeho strany vôbec elegantné. Ale mal takú právomoc a využil ju,“ dodal Hrabko.

Ak sa naplnia očakávania analytikov a na referendum príde menej ako polovica všetkých voličov, takže nebude platné, bude môcť podľa Hrabka strana Smer-SD argumentovať, že tým občania odobrili rozhodnutie zrušiť špeciálnu prokuratúru.

Ak by, naopak, referendum úspešné bolo, vládne strany podľa neho môžu bez problémov špeciálnu prokuratúru opäť zriadiť. „Nie je problém to zriadiť, dosadiť tam svojich ľudí a urobiť to na svoj obraz,“ upozornil Hrabko. „Dokonca to môžu urobiť aj bez ohľadu na výsledok tohto referenda,“ dodal. Ak by potom opozícia v nasledujúcich parlamentných voľbách uspela, už by nemohla zriadiť novú inštitúciu podľa seba, ale musela by rešpektovať, že už existuje vrátane jej personálneho obsadenia.

Zdroj: TASR