eReport.sk
Pavel Ľupták, Rudolf Huliak, Ivan Ševčík FOTO TASR - Pavel Neubauer

Huliakovci vydieraním a rozbíjaním koalície pomáhajú progresívcom, hovorí sa tomu zrada


Huliakovci najprv žiadali zmenu názvu poslaneckého klubu, na ktorú nemali nárok. Tvrdili, že nič iné nechcú. Nakoniec sa ukázalo, že chcú a nie málo. Chcú ministerstvo a vydierajú tým vládnu koalíciu. Čítajte náš najnovší komentár.

V koalícii sa nám zhruba pred mesiacom rozhorel konflikt a zdá sa, že jeho koniec je zatiaľ v nedohľadne. Autora by potešilo, ak by sa v tomto prípade mýlil. Zaujímavé na aktuálnom konflikte je hneď niekoľko vecí a najmä jeho vývoj, vrátane meniacich sa požiadaviek rebelujúcich poslancov.

Zárodok konfliktu

Najprv si povedzme, že ľudí už politické spory unavujú, čo je pochopiteľné. Všetci sme ich mali dosť pri predchádzajúcich vládach Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Veď práve toto bola jedna z najdôležitejších výhrad ľudí. Chceli koniec hádok, chaosu a nestability. Aj preto volili tak, ako volili. Chceli zmenu, chceli už konečne kľud. No momentálne sa deje opak a my si skúsime popísať, ako sme sa do tohto stavu dopracovali.

Zárodok konfliktu musíme hľadať ďalej v minulosti. Musíme sa vrátiť do doby pred vyše rokom, teda do obdobia kreovania novej vlády. Voľby vyhrala strana Smer-SD a jej predseda Robert Fico dostal od prezidentky poverenie na zostavenie svojho štvrtého kabinetu. Do parlamentu sa dostali aj Hlas-SD a SNS s 10 mandátmi, na kandidátke ktorej dostali priestor aj národne orientované nezávislé osobnosti.

Do parlamentu sa tak na kandidátke SNS dostali výrazné tváre národnej scény v tomto poradí: Tomáš Taraba, Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová, Roman Michelko, Ivan Ševčík, Filip Kuffa, Štefan Kuffa, Peter Kotlár a Pavel Ľupták. Najviac hlasov získal podľa očakávaní líder kandidátky a predseda SNS Andrej Danko a stal sa jediným zástupcom tejto strany v parlamente.

Je dôležité zopakovať, že všetci ostatní vyššie spomenutí kandidáti kandidovali ako nezávislí, nestranícki kandidáti. V opačnom prípade by zákon vyžadoval vytvoriť volebnú koalíciu a tá by musela pri koalícii maximálne troch subjektov získať na vstup do parlamentu 7 percent. Pri štyroch subjektoch až 10 percent. Tu je na mieste tiež poznamenať, že bez SNS by sa do parlamentu nedostali nezávislé osobnosti z kandidátky a rovnako tak by sa bez nezávislých osobností do parlamentu nedostala SNS. V tomto si nemajú čo vyčítať.

Vytúžená vláda a ohrdnutý Huliak

Na kandidátke SNS sa teda do parlamentu nedostala žiadna iná strana. Ani strana Život, z ktorej pochádzal Taraba a Kuffovci a ani strana Národná koalícia, z ktorej pochádzal Huliak, Ševčík a Ľupták. Pokiaľ dnes niekto tvrdí opak, tak zavádza verejnosť. Ani Život ani Národná koalícia neprešli voľbami. Voľbami prešla len SNS a jednotliví kandidáti na jej kandidátke.

Robert Fico to následne pri zostavovaní vlády nemal ľahké a aby toho nebolo málo, neuľahčila mu to ani prezidentka Zuzana Čaputová. Po tom, ako sa vznikajúca koalícia dohodla na prerozdelení rezortov a aj na menách ministrov, do procesu vstúpila Čaputová. Jedno meno jej totiž nedalo spávať. Rudolf Huliak, ktorý mal byť novým ministrom životného prostredia. Koalícia mala niekoľko možností, no nakoniec sa všetci zainteresovaní (vrátane Huliaka, Ševčíka a Ľuptáka) dohodli na tom, že Huliaka nahradí Taraba. Zdalo sa, že všetci sú spokojní a vzniku novej, Slovákmi vytúženej vlády, už nič nestojí v ceste.

A tak sa aj stalo, vznikla nová vláda. No práve s jej vznikom bolo zasiate aj zrnko budúceho konflitku. Zrnko, ktoré v sebe nosil ohrdnutý Huliak. Dnes už je totiž jasné, že Huliak síce pri vzniku vlády prehltol horkú slinu, no so svojim nevymenovaním sa nikdy nezmieril. A hnev v ňom rástol. Až ho prerástol. Ale poporiadku.

Nič nechceme. Len to, na čo nemáme nárok

1. októbra na nečakanej a veľmi zvláštnej tlačovej konferencii Huliak spoločne so Ševčíkom a Ľuptákom oznámili, že žiadajú zmenu názvu poslaneckého klubu SNS. Do názvu žiadali pridať aj názov svojej materskej strany Národná koalícia (NK). A to je skutočne zvláštna až bizarná požiadavka. Jednak ako sme písali vyššie, žiadna NK voľbami neprešla. A jednak predsa prišli do parlamentu podľa vlastných slov robiť pre ľudí a nie riešiť takéto malichernosti, na ktoré celkom zjavne ani nemajú nárok a na ktorých sa pred voľbami nikto nedohodol.

Autorovi textu sa však už v tej dobe nechcelo veriť, že by huliakovci kvôli niečomu tak bizarnému vyvolávali konflikt. Veď predsa ani oni na tom nie sú rozumovo tak biedne, aby toto mysleli vážne. Od začiatku sa preto zdalo, že za tým zrejme bude niečo viac a akási zmena názvu je len zásterka, figový list. No huliakovci sa tvárili a všetkých presviedčali, že to figový list v žiadnom prípade nie je a toto je ich jediná a podľa nich vraj aj legitímna požiadavka. No dobre.

Lenže postupom času sa začalo ukazovať, že podozrenia autora, ale aj mnohých ďalších, ktorí huliakovcov prekukli, boli správne. Ako sme správne predpokladali, pri pomlčke v názve to nezostalo a požiadavky sa začali stupňovať. Huliakovci klamali. Ešte na prvej tlačovke sa zaprisahávali, že o nič iné im nejde, len o zmenu názvu a zviditeľnenie svojej strany, hoci ani na to nemali nárok. Zaprisahávali sa, že vládu budú bez akýchkoľvek podmienok stále podporovať. A sľubovali, že nevystúpia s poslaneckého klubu SNS.

O skutočnej motivácii

Krátko na to však urobili presný opak. Asi tri týždne po prvej tlačovke na ďalšej oznámili, že vystupujú z poslaneckého klubu SNS. Najlepšie na tom bolo ich zdôvodnenie. Vraj sa Andrej Danko nerozhýbal ohľadne ich požiadavky na zmenu názvu klubu. Už sme si vysvetlili, že na to nemajú žiadny nárok a vedeli to aj huliakovci. Ak na tejto nezmyselnej požiadavke trvali, tak v skutočnosti išlo zjavne o niečo iné a jednoducho len nenašli lepšiu výhovorku. Tak boli nútení trvať na tomto nezmysle.

Medzitým sa však huliakovci rozhovorili aj o tom, že zo štátnych pozícií boli odvolaní ich nominanti. Už tu sa ukázalo, čo je skutočnou motiváciou huliakovcov, prečo rebelujú a destabilizujú vládnu koalíciu. Presne tak, sú to pozície. Boj o fleky, moc a vplyv. A vôbec sa tým netajili, hovorili to celkom otvorene, verejne a na plné ústa. To im však nebránilo v tom, aby na tlačovke opäť vyhlásili aj to, že za svoju podporu vládnej koalície nič nežiadajú. Vtipné.

Vtipné je to z jednoduchého dôvodu. Závery o rastúcom apetíte huliakovcov po teplých flekoch totiž potvrdil niekoľko dní pred druhou tlačovkou (na ktorej vystúpii z klubu) aj jeden zo zakladateľov Huliakovej strany NK a jej podpredseda, Peter Sokol. „Pán Huliak dostal len šéfa ochrany prírody a jeho partnerku mohol umiestniť,“ povedal celkom bez hanby pre portál Aktuality. A ako človek mentálne zabetónovaný v 90-tych rokoch doplnil vyhrážku, že toto nie sú všetky požiadavky a že „určite to bude gradovať, lebo akonáhle by naši traja poslanci odišli, tak by zanikol klub SNS, to si treba uvedomiť.“ Nádhera, za ktorú by nehanbili ani porevoluční mafiáni.

Salto mortale

Vyvrcholenie a Huliakove salto mortale prišlo ostatný týždeň. Po viacnásobnom deklarovaní, že huliakovci od koalície nič nechcú, čo potvrdil aj Ivan Ševčík svojim statusom na Telegrame z 21.10., keď napísal „My nechceme rozbíjať koalíciu. My nie sme zradcovia. A nie sme vydierači. Nechceme nič. Žiadne teplé miestečko, žiadne ministerstvo. Nič. Len kľud na robotu a realizáciu programového vyhlásenia vlády a aj programu našej strany,“ Huliak v stredu pre Denník N prvýkrát verejne odhalil skutočný dôvod ich rebelovania. Vraj od koalície žiadajú ministerstvo.

Huliak teda najprv žiadal zmenu názvu poslaneckého klubu, na ktorú nemal nárok. Tváril sa, že mu o nič iné nejde. Potom pritvrdil a začal útočiť najmä na Danka a Tarabu. Stále však tvrdil, že nič nechcú. Nakoniec sa ukázalo, že chcú a nie málo. Chcú ministerstvo a vydierajú tým vládnu koalíciu. A teraz sa všetkých snažia presvedčiť, že NK na ministerstvo má nárok. To však zhodil zo stola aj samotný premiér Fico. Ten rovnako v stredu jasne povedal, že NK neprešla voľbami a táto strana teda nemá nárok na nič. A to je fakt.

Medzitým Huliak kade chodí, tade naozaj nevyberaným spôsobom neustále útočí na svojho soka Tarabu. A že bol asi všade. Necháva sa zneužívať liberálnymi médiami, ktoré mu s radosťou dávajú priestor, aby s ich pomocou rozbíjal vládnu koalíciu. Huliak zo seba takto urobil ich užitočného idiota. Začal vyjadrením pre Denník N, viacero vyjadrení dal on alebo predstavitelia NK Aktualitám a zaklincoval to účasťou v rádiu Expres u protivládneho Závodského. Všetci títo by Huliakovi nikdy nedali priestor. Priestor mu dali teraz len z dôvodu, že tak spoločne škodia vládnej koalícii. No Huliakovi to zjavne nevadí. On chce ministerstvo a hotovo.

Pomoc progresívcom je zrada

Autor textu si o politikoch nerobí žiadne ilúzie. Politikom sa neverí, politici sa kontrolujú. A povedzme si rovno, nenájdete politika, ktorý by bol bez chyby a čistý ako božie oko. Ak teda Huliak v tomto konflikte útočí najmä na Tarabu, je možné, že v niečom hovorí aj pravdu. Lenže sám Huliak sa svojim konaním a svojím klamaním zdiskreditoval natoľko, že jemu už nie je možné veriť ani nos medzi očami. Veď celý čas klamal, že nechce nič.

Z čoho si teda vyberáme? Z toho, čo je k dispozícii. A po Huliakových eskapádach je naozaj veľmi ťažko predstaviteľné, že by mohol zastávať akúkoľvek vládnu pozíciu alebo aj inú exponovanú funkciu. Ani Taraba nie je dokonalý a má svoje muchy, no fakt je ten, že z tohto konfliktu, do ktorého bol chtiac nechtiac vtiahnutý, vychádza omnoho lepšie. A nielen to. On sa totiž na pozícii ministra osvedčil a so Šimkovičovou patrí k najpopulárnejším politikom národnej scény. A zrejme aj to je jeden z dôvod Huliakovej žiarlivosti.

Na jednej strane sa to dá chápať. Taraba je populárnym ministrom a v tej pozícii by sa rád videl Huliak. Lenže život to zariadil inak. A ak Huliakovi skutočne ide o národný záujem, mal by sa s tým zmieriť a mal by prestať vydierať a rozbíjať vládnu koalíciu. Mal by prestať traumatizovať celú spoločnosť, pretože presne to robí. A to len kvôli svojmu neuspokojenému egu a mocenskému apetítu. Mal by jednoducho prestať škodiť. Takto nepomáha ani len sám sebe. Jediní, komu momentálne pomáha, sú progresívci a celá opozícia. Tí majú náramnú radosť z toho, čo vidia. Lenže pomáhanie progresívcom sa nedá nazvať inak ako zradou.

zdroj: eReport, expres, dennikN, yt/smer, t/ivansevcik, aktuality

KOMENTÁRE ČLÁNKU :

Huliakovci vydieraním a rozbíjaním koalície pomáhajú progresívcom, hovorí sa tomu zrada

Odoberať
Upozorniť na
50 Komentáre
Najnovšie
Najstaršie Najviac hlasovaných
Vložená spätná väzba pre všetky komentáre
Zobraziť všetky komentáre