Gorbačov pred 40 rokmi začal meniť svet: Ako jeho reformy ovplyvnili dejiny

Americký týždenník Time zaradil Michaila Gorbačova, ktorého svet familiárne prezýval „Gorbi“, medzi stovku najvplyvnejších osobností 20. storočia v kategórii „Vodcovia a revolucionári“. Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1990 začal v druhej polovici 80. rokov minulého storočia meniť nielen Sovietsky zväz, ale celý svet. Píše TASR.

Umožnila mu to politika „glasnosti“ (otvorenosti) a „perestrojky“ (prestavby), ktorú začal presadzovať po tom, čo bol zvolený za generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ). Od zvolenia Michaila Gorbačova do čela sovietskych komunistov uplynie v utorok 11. marca 40 rokov.

Gorbačov začal pred 40 rokmi meniť svet

V tom čase 54-ročný politik prevzal vedenie štátu potom, čo sa skončili „preteky na lafetách“, ako Rusi ironicky nazývali tri pohreby najvyšších sovietskych predstaviteľov – Leonida Iľjiča Brežneva, Jurija Andropova a Konstantina Černenka, ktorí zomreli od novembra 1982 do marca 1985.
Ani nie 24-hodín po smrti 73-ročného Černenka (zomrel večer 10. marca 1985) sa už na druhý deň popoludní zišlo užšie vedenie sovietskych komunistov. Ako prvý si na zasadaní Politického byra ÚV KSSZ zobral slovo minister zahraničných vecí Andrej Gromyko a na post generálneho tajomníka komunistickej strany navrhol Michaila Gorbačova. Všetci 18 členovia politbyra, ktorí v diskusii vystúpili, s týmto návrhom rešpektovaného člena strany súhlasili.

K samotnému zvoleniu došlo ešte v ten istý deň – 11. marca 1985 – na mimoriadnom pléne Ústredného výboru komunistickej strany. Gorbačov sa stal prvým vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu, ktorý sa narodil po boľševickej revolúcii v roku 1917. Vzápätí po zvolení sa pustil do prestavby spoločnosti a spustil dovtedy nevídané reformy. Počas jeho vládnutia sa stali skutočnosťou slobodné voľby, sloboda tlače, náboženské slobody a existencia viacerých strán.

Kľúčový moment, ktorý formoval moderný svet

Moc v krajine postupne stratila komunistická strana – v roku 1989 ju prevzal zjazd ľudových poslancov, prvýkrát v sovietskej histórii v slobodných, demokratických voľbách zvolený parlament. Delegáti tretieho zjazdu ľudových poslancov zvolili 15. marca 1990 Michaila Gorbačova za prezidenta Sovietskeho zväzu. Iróniou osudu bolo, že k zvoleniu sovietskeho prezidenta došlo štyri dni potom, keď sa Litva ako prvá krajina odtrhla 11. marca 1990 od Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Prvým a posledným prezidentom Sovietskeho zväzu bol Michail Gorbačov do 25. decembra 1991.

V rokoch 1985 až 1991 došlo súčasne k radikálnej zmene vo vzťahoch medzi Západom a Sovietskym zväzom – bol to prechod od vojensko-ideologickej konfrontácie k dialógu a k budovaniu partnerských vzťahov. Gorbačov sa zriekol Brežnevovej doktríny hlásajúcej obmedzenú suverenitu sovietskych satelitov, čo nakoniec viedlo k odstráneniu Berlínskeho múru, pádu komunistických režimov vo východnej Európe i pádu železnej opony a ukončeniu studenej vojny.

Zatiaľ čo Michail Gorbačov vzbudzoval vďaka svojmu reformnému úsiliu na Západe veľký rešpekt a tešil sa značnej popularite, o jeho domovine to povedať nemožno. Potvrdzuje to aj prieskum verejnej mienky z augusta 2022, ktorý uskutočnilo Celoruské centrum pre výskum verejnej mienky (VCIOM). Na základe jeho výsledkov až 74 percent Rusov cíti ku Gorbačovovi nevraživosť, pričom zvlášť negatívny postoj k nemu zaujímajú komunisti – až 89 percent. Naopak, sympatie k prvému i poslednému prezidentovi krajiny prechováva len 13 percent obyvateľov.
Popredná ruská politologička Lilia Ševcova v tejto súvislosti uviedla, že Gorbačov zanechal po sebe „nový svet a nie je to jeho vina, že sme sa v ňom nenaučili žiť… To, že ho my, Rusi, ignorujeme, stavia do zlého svetla nás. Nie jeho!“

Zdroj: TASR/Americký týždenník Time