Flašíkovo dojímavé vyznanie Viršíkovi (†56): Julo, písmo mám roztrasené a hrdlo stiahnuté

Fedor Flašík napísal list, ktorým si uctil pamiatku zosnulého moderátora Jula Viršíka. Boli nielen kolegami z rádia, ale aj priateľmi. „Drahý Julo, za všetko ti chcem z celého srdca poďakovať, veľa som sa od teba naučil a všetko čo si mi dal alebo som od teba odkukal využívam dodnes,“ píše Flašík.

Ahoj Julo,

viem, oslovujem ťa, keď už je neskoro asi, ale všetko na tomto aj onom svete je vlastne relatívne.

Keď som sa dozvedel tú strašnú správu, nebol som schopný vôbec ničoho, bol to šok pre mňa, ale bezpochyby aj pre všetkých, ktorí ťa poznali, ale aj tých, ktorí ťa roky rokúce počúvali z éteru a stal si sa neoddeliteľnou súčasťou ich životov.

V prvých chvíľach a hodinách mi neustále prebiehal film, v ktorom si hral jednu z hlavných postáv. Film o Rádiu Koliba. Boli to roky, ktoré sme strávili spolu. Bol si jedným z tých, bez ktorých by Rádio Koliba nevzniklo a nebolo by tak v krátkom čase jedno z najúspešnejších na slovenskom trhu. Bol si to ty, kto dal tvár a obsah tomuto rádiu, bol si to ty, kto ma zaučil a zasvätil do tajov rozhlasového vysielania, bol si to ty, pod koho láskavými rukami no nekompromisnou profesionalitou sa zaúčali noví, mladí a začínajúci rozhlasáci. Bol si to ty, kto stvoril za tie roky množstvo skvelých profesionálov, či už rozhlasových alebo televíznych moderátorov, ktorí budú aj ďalej niesť tvoj rukopis a nekompromisnú snahu o maximálnu profesionalitu.

Julo Viršík na jednej z fotografií, ktoré zdieľal na sociálnych sieťach. – Foto: instagram

Bol si skvelý človek so zmyslom pre humor, zábavu, teamovú prácu, tvoril si duch rádia a prísne strážil umeleckú úroveň, ale aj politickú nezávislosť.

Neviem dodnes zabudnúť na naše hodinové rozhovory, na pracovné hádky a tvoju ultimatívnu nekompromisnosť o ochranu rádia pred politickými vplyvmi. Boli to tvorivé výmeny názorov, častokrát pri pohári vína, no vždy v prospech rádia či ľudí, ktorí pracovali v ňom.

Sú to nezabudnuteľné spoločné rozhlasácke eventy či výstupy na Kráľovu hoľu.

Aj pri písaní týchto riadkov sa mi neustále chaoticky vynárajú obrazy a výjavy z našej spoločnej cesty. Síce nebola dlhá, ale extrémne intenzívna. Spoločne, a aj vďaka tebe a ďalším kamarátom a spolupracovníkom, sa narodilo dieťa Rádio Koliba.

Bol si autoritou, no aj priateľom pre všetkých, stále mám pred očami tie porady s tebou, Monikou, Mravcom, Evitou, Pycom, Mircom, Dodom a s mnohými ďalšími, ktorí vždy čakali na tvoj názor či nápad. Bol si nenahraditeľný pre rádio, ale hlavne pre team celého rádia.

Julo, a takto by som mohol pokračovať stále a stále, myšlienky sa neustále spontánne vynárajú a zároveň dopĺňajú mozaiku našej spoločnej cesty.

Písmo je roztrasené a hrdlo stiahnuté.

Drahý Julo, za všetko ti chcem z celého srdca poďakovať, veľa som sa od teba naučil a všetko čo si mi dal alebo som od teba odkukal využívam dodnes.

Budeš mi chýbať.

Budeš nám chýbať.

… a možno raz opäť spolu založíme Nebeské Rádio

Fedor